Šalotka (Allium ascalonium) má kultivovanejšiu chuť i arómu ako cibuľa a najmä tendenciu tepelnou úpravou prichádzať o sladkastý šmrnc, ktorý sa rýchlo a citeľne láme na horký. Predispozíciu na to má hlavne pri prudkom smažení, sotva z nej teda urobíte obligátny „sklenený“ podklad pre následné suroviny a ingrediencie. Hodí sa skôr k jemným jedlám: polievkam, omáčkam (guacamole), cestovinám, rizotám či zeleninovým šalátom, z mias sú to ryby a iné plody mora. Bez zábran ju však môžete použiť aj na dotvorenie masla, nátierok alebo octu, prípadne konzumovať surovú bez príloh: nepríjemný štipľavý vnem nenastane. Do jedálnička si pokojne zaraďte aj jej listy – na jazyku pripomínajú pažítku.
Rastie v zhlukoch ako cesnak
Vizuálne šalotku v porovnaní s cibuľou rozoznáte podľa menšieho vzrastu. Navyše, má prevažne pozdĺžny tvar v kontrapunkte ku guľatej príbuznej. Šupka najčastejšie býva bordová, eventuálne aj sivá, medená alebo červenkastá, zatiaľ čo cibuľa sa vyznačuje bielou, žltkastou, okrovou či svetlohnedou farbou. Vrstvenie dužiny šalotky je hustejšie. Rastie v zhlukoch podobne ako napríklad cesnak a po zbere vyháňa klíčky oveľa pomalšie než cibuľa – rádovo jej to trvá mesiace (proti týždňom).
Čítajte aj Dym, pripálené nečistoty, výkyvy teploty: Ako sa vyhnúť trampotám pri grilovaní
Nespôsobuje nadúvanie
Z hľadiska zdravotných prínosov vrátane antibakteriálnych účinkov je šalotka v zásade porovnateľná s cibuľou, pre väčšinu ľudí však oveľa ľahšie stráviteľná i akceptovateľnejšie v zmysle, že nespôsobuje nadúvanie. Sto gramov má energetickú hodnotu 50 kcal a obsahuje približne 10 g sacharidov, 2 g bielkovín aj vlákniny a 0,1 g tukov, ďalej 334 mg draslíka, 60 mg fosforu, 37 mg vápnika, ale aj sodík, horčík, mangán, zinok, síru, kyselinu listovú a vitamíny A, B a C.
Maštaľný hnoj neocení
Vo voľnej pôde šalotka preferuje slnečné stanovište s vopred prekyprenou suchšou zeminou obohatenou kompostom, nie maštaľným hnojom. Substrát môže mať hlinitý charakter, ale v rámci toho dostatok vzdušnosti. V miernejšom podnebí ju môžete vysádzať už na jeseň, obvyklejší je však jarný termín počnúc marcom až do začiatku mája. Cibuľky zastrkávajte zašpicatenou stranou nahor približne do centimetrovej hĺbky, a to pri vzdialenosti medzi nimi okolo 15 centimetrov a medziriadkových rozostupoch 20 – 30 centimetrov.
Najprv oddych pod holým nebom
Keď na sklonku leta začne vňať vädnúť, vytiahnite šalotky zo zeme a nechajte ich schnúť na záhone. Rozdeľte ich až po niekoľkých dňoch a ešte im doprajte chvíľu odpočinku pod holým nebom. Skladujte ich na tmavom, chladnom a suchom mieste: vo vyhovujúcich podmienkach vydržia minimálne pol roka.