Dostatočný prísun tekutín na takýchto stanovištiach – často aj s periodicitou niekoľkokrát denne – je vašou nevyhnutnou úlohou. Ak na pravidelné polievanie objektívne nemáte čas, použite samozavlažovacie kvetináče s rezervoármi aj na niekoľko dní. Do hry však môžu vstúpiť až po pevnom zakorenení a celkovom zmocnení rastliny, čo trvá približne mesiac. Sofistikovanejšie samozavlažovacie nádoby disponujú výpustom proti preliatiu. Pri bežnom sortimente môžete utopeniu vegetácie zabrániť presunom z dosahu zrážok počas dlhších sychravých období alebo pri intenzívnom daždi. Ak sa dá, vyhnite sa čiernej farbe: podzemok sa prehrieva, rastlina malátnie, zhoršuje sa jej schopnosť absorbovať vodu a nastáva vädnutie.
V tieni stráca atraktívne sfarbenie
V hrantíkoch na balkóne či terase sa na dlhodobom výslní pri správnej starostlivosti nezopsujú napríklad muškáty (predovšetkým krúžkovaný – Pelargonium zonale, respektíve ťahavý – Pelargonium peltatum), petúnie, ich mini verzia Calibrachoa, ďalej africké sedmokrásky (Osteospermum), hybridné železníky alias verbeny, portulaky veľkokveté (Portulaca grandiflora) a koleusy (Solenostemon scutellarioides – na ilustračnej fotografii). Koleus označovaný aj za africkú žihľavu, hoci nepŕhli, práve na slnku ponúka atraktívne nabledo olemované bordové sfarbenie listov, ktoré sa však v tieni mení na tuctové zelené.
Čítajte aj Farbí vlasy, privoláva menštruáciu, odháňa chrípku a zápaly. Objavte mocnú liečivku
Evokuje kefu na čistenie fliaš
Do klasických kvetináčov na balkón či terasu takisto nájdete veľa flóry výborne znášajúcej priamy slnečný svit. Základný výber tvoria olivovník európsky (Olea europaea), nezameniteľne extravagantný tyčinkovec kopijovolistý (Callistemon citrinus) evokujúci drôtenú kefu na čistenie útrob fliaš, strelícia kráľovská (Strelitzia reginae), oleander ružový (Nerium oleander), chryzantémovka kríčkovitá (Argyranthemum frutescens), vskutku robustná fejchoa (Acca sellowiana) a datľovník kanársky (Phoenix canariensis). Zvláštnosťou oleandra je, že miluje to, čo by drvivú väčšinu inej vegetácie zahubilo. V prirodzenom prostredí najčastejšie rastie na brehoch vodných tokov. V „zajatí“ preferuje slnečnú páľavu v kombinácii s mokrými nohami v podobe sústavnej hladinky v miske podloženej pod črepníkom s odtokovým – v tomto prípade skôr prítokovým – spodným otvorom.
Kokosovníky sa nehodia
Priechodnou alternatívou sú stredomorské bylinky. Vizuálne síce napospol neohúria, vyvažujú to však zmesou vôní od citrusových až po korenisté a, samozrejme, ich pridaná hodnota sa prejaví aj v kuchyni. Pri výbere paliem myslite na to, že zďaleka nie všetky sa v teple zaobídu bez tropicky vysokej vlhkosti ovzdušia. Kokosovníky sa preto nehodia.
