Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) preto skúmali, aké psychologické bariéry bránia Slovákom a Slovenkám prijímať efektívnejšie opatrenia. Zároveň testovali, aké komunikačné stratégie môžu pomôcť tieto bariéry prekonať a motivovať ľudí k väčšej angažovanosti v boji proti klimatickej zmene.
Najviac šetríme energiu a vodu
Vedci a vedkyne z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., sa dlhodobo venujú skúmaniu vnímania klimatickej zmeny a proenvironmentálneho správania našich obyvateľov. Z ich výskumu vyplynulo, že medzi najčastejšie proenvironmentálne správanie našich obyvateľov patrí šetrenie energie a vody a snaha vytvárať menej odpadu (74 percent), zatiaľ čo len 21 percent vzorky sa snaží upraviť svoj jedálny lístok a konzumovať menej mäsa a živočíšnych produktov. „Je dôležité si uvedomiť, že aj keď zmena správania jedného človeka nemusí vyzerať významne, ak sa zapojíme všetci, môžeme prispieť aj k veľkým zmenám, vrátane klimatických politík, napríklad ich verejnou podporou či aktívnym prístupom,“ podotýka Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Myslíme si, že robíme dosť
Jednou z najčastejšie pociťovaných psychologických bariér u opýtaných respondentov je tokenizmus – t. j. presvedčenie, že ak človek prijal jedno alebo dve jednoduché proenvironmentálne opatrenia, už urobil dosť a ďalšia zmena správania nie je potrebná. Do tejto kategórie spadá až 31 percent respondentov. Ľudia majú zároveň mylný dojem o tom, čo si o klimatickej zmene myslí ich okolie. Kým až 66 percent účastníkov výskumu uvádzalo, že považujú klimatickú zmenu za závažný problém, boli presvedčení, že rovnaký názor zdieľa len 46 percent Slovákov.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Ak by sme ľuďom poskytli jasnejšiu spätnú väzbu o tom, že ich správanie môže prispieť k pozitívnej zmene a že väčšina ľudí na Slovensku vníma klimatickú zmenu rovnako vážne ako oni, mohlo by to viesť k väčšej ochote zapojiť sa do riešenia tejto krízy, čo sme sa rozhodli otestovať pomocou dvoch komunikačných intervencií,“ uvádza Beáta Sobotová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Prijali sme možnosť, urobiť viac
Výskum prebehol v dvoch vlnách zberov a zúčastnilo sa ho v prvom zbere (marec 2024) viac než 1800 a v druhom zbere (apríl 2024) viac než 1300 Slovákov a Sloveniek. Komunikačná stratégia, ktorá bola zameraná na zvyšovanie povedomia o negatívnych dôsledkoch klimatickej zmeny spolu s dôrazom na spätnú väzbu o tom, ako rôzne zmeny správania človeka dokážu prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy, priniesla povzbudivé výsledky. Prostredníctvom tejto komunikácie sa podarilo zvýšiť presvedčenie účastníkov, že ich správanie môže prispieť k ochrane životného prostredia a takisto znížiť viaceré z pociťovaných bariér. Výskum bol realizovaný v rámci projektu Psychologické bariéry environmentálneho správania a podpora klimatických politík na Slovensku, ktorý podporila Európska klimatická nadácia (číslo projektu G-2311–67279).
Foto: SHUTTERSTOCK
Ak vás tieto informácie zaujali, môžete si stiahnuť informačnú brožúru na stránke projektu.