Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa imelo spojilo s Vianocami, je jeho schopnosť zachovať si zelené listy aj uprostred zimy. Keď sa stromy zbavia tých svojich, imelo ostáva svieže a zelené, čo symbolizuje život a nádej. Práve v decembri sa na jeho vetvičkách objavujú biele bobuľky, ktoré sa stali znakom hojnosti. Tradícia hovorí, že čím viac bobuliek obsahuje darované imelo, tým štedrejší bude nadchádzajúci rok.

Imelo v histórii a mytológii
Imelo zohrávalo významnú úlohu v mytológii mnohých starovekých kultúr. Kelti, Germáni a Gréci ho považovali za posvätné, pretože rástlo medzi nebom a zemou, čo mu dodávalo auru tajomnosti. Podľa Plínia Staršieho (Gaius Plinius Secundus) keltskí druidi uctievali imelo ako božský dar. Vetvičky z dubových korún starostlivo zberali zlatými kosákmi a verili, že imelo ochraňuje pred zlými duchmi, lieči choroby a zabezpečuje plodnosť. Jedna z najznámejších legiend spájaných s imelom pochádza z obdobia raného kresťanstva. Podľa nej bol kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš, vyrobený práve z imela. Boh potrestal imelo tým, že ho premenil na poloparazita, ktorý je odkázaný na hostiteľské stromy.

Tradičný vianočný zvyk: bozk pod imelom
Azda najromantickejšou tradíciou spojenou s imelom je sviatočný bozk pod jeho vetvičkou. Tento zvyk pochádza zo severnej Európy, kde verili, že bozk pod imelom prinesie dvojici večnú lásku a harmóniu. Aj dnes je tento zvyk populárny a mnohí práve preto imelo vešajú do svojich domovov ako symbol lásky a súžitia.
Imelo ako zdroj šťastia a ochrany
V tradičnom folklóre sa imelu pripisovali ochranné vlastnosti. Kelti a neskôr aj Germáni ho vešali nad dvere, aby ochraňovalo domácnosť pred zlými duchmi a zabezpečilo prosperitu. V niektorých kultúrach sa dokonca pripravovali elixíry z imela na liečenie chorôb a tiež jedy.

Pozor na jeho dvojitú tvár
Hoci imelo symbolizuje pozitívne hodnoty, v prírode je známe ako poloparazit. Rastie na stromoch, z ktorých čerpá vodu a živiny, čo môže oslabiť alebo dokonca usmrtiť hostiteľský strom. Navyše obsahuje jedovaté látky, ktoré môžu byť nebezpečné pre zvieratá aj ľudí.

Imelo v literatúre a umení
Popularitu imela v spojitosti s Vianocami podporila aj literatúra. Charles Dickens vo svojej Kronike Pickwickovho klubu spomína imelo ako súčasť vianočných osláv. Obrázky z 19. a začiatku 20. storočia ho často znázorňujú vo sviatočnom kontexte.

Imelo je aj v dnešných časoch nenahraditeľným prvkom vianočnej výzdoby.
Svojou prírodnou eleganciou oživuje sviatočnú atmosféru, no jeho symbolika pretrváva. Pri darovaní či umiestnení imela v domácnosti je preto vhodné, pripomenúť si staré legendy a mýty, ktoré z neho robia viac ako len ozdobu – predstavuje spojenie medzi históriou, tradíciami a túžbou po šťastí.
