História fašiangov siaha hlboko do minulosti, kedy ich oslavovali už starí Slovania a Rimania ako sviatok prechodu medzi zimou a jarou. Tento čas sa stal dňami zábavy, ktoré poskytovali ľuďom príležitosť na oslávenie posledného obdobia pred pôstom, ktorý bol v minulosti veľmi prísny.
V roku 2025 bude fašiangové obdobie trvať od 7. januára do 4. marca.
Foto: TASR, archív
Staroslovenské a rímske korene fašiangov
V dávnych dobách, kým ešte neexistovala dnešná podoba fašiangových osláv, starí Slovania uctievali boha Perúna, vládcu hromu a blesku. Tento sviatok, spojený s príchodom jari, bol príležitosťou na vykonanie rituálov, ktoré mali zabezpečiť teplé a slnečné dni. Podobne v starovekom Ríme oslavovali sviatok luperkálie, ktorého súčasťou boli rituály s ohňom, obetovanie zvierat a s ním spojené obyčaje. Po nahradení tohto pohanského sviatku kresťanskou tradíciou ho pápež Gelasius v roku 494 premenil na sprievody s horiacimi sviecami okolo kostolov.
Foto: TASR, Daniel Stehlík
Fašiangy a ich vplyv na slovenskú kultúru
Na Slovensku sa fašiangové obdobie stalo synonymom zábavy, veselosti a tanca. Dni pred pôstom boli ideálnym časom posledného hodovania, najmä na zabíjačkových špecialitách ako sú klobásy, huspenina, škvareniny, a tradičných sladkostiach – šiškách (pampúškoch) a fánkach. Zároveň sa pilo víno, pivo a pálenka, a každý deň sa niesol v duchu nezastaviteľnej zábavy. Fašiangy na Slovensku boli často označované ako „Bakchove dni“, keďže sa spájali s uctievaním boha Bakcha (Dionýza), ktorého meno symbolizovalo hojnosť vína a radosti.
Fašiangy sú spojené s mnohými pranostikami, ako napríklad:
- Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.
- Aké fašiangy, taká Veľká noc.
- Ak je prvý fašiangový deň pekný, budú pekné aj prvé jariny.
- Aký bude ostatný deň fašiangový, taký bude celý pôst.
- Ak sa cez február zima nevysilí, nuž nám i Veľká noc bude v zimnej chvíli.
- Ak vo februári žaby zakŕkajú, veľmi slabú úrodu gazdovia zvážajú.
Tieto pranostiky odrážajú pozorovania našich predkov a ich snahu predpovedať počasie a úrodu na základe prírodných javov počas fašiangového obdobia.
Čítajte viac Ako pripraviť dokonalé fánky? Porotkyňa Petra zdvíha varovný prst: Pred vyprážaním sa nesmie zabudnúť na...
Fašiangové sprievody a masky
Jedným z najvýznamnejších fašiangových zvykov na Slovensku boli masky a sprievody, ktoré dodávali celému obdobiu karnevalovú atmosféru. Účastníci fašiangových obchôdzok sa prezliekali za rôzne postavy, ktoré mali symbolizovať prebúdzanie zeme po zime a plodnosť. Masky, medzi ktorými dominuje medveď, rôzne zvieratá či postavy zo slovenského folklóru, zohrávali dôležitú psychologickú a sociálnu úlohu. Maska dávala ľuďom možnosť oslobodiť sa od každodenných spoločenských noriem a vyjadriť sa slobodne, čo prinášalo nielen zábavu, ale aj potrebnú duševnú hygienu. V mnohých obciach sa fašiangové sprievody stávali miestom, kde sa ľudia mohli vyjadriť rôznymi spôsobmi, od spevu a tanca po žartovné a niekedy aj erotické piesne. V mnohých oblastiach bol najdôležitejším symbolom sprievodu Vojak, ktorý niesol drevený alebo železný ražeň napichaný klobáskami a slaninou. Ďalšími dôležitými postavami boli Baba, Dedo alebo medveď, ktorí svojimi kostýmami vyjadrovali tradičné témy spojené s roľníckym životom a plodnosťou.
Na Slovensku sa niektoré fašiangové zvyky a tradície líšia podľa regiónu.
Pochovávanie basy a koniec fašiangov
Vrcholom fašiangových osláv bolo takzvané „pochovávanie basy“, ktoré sa konalo v utorok pred polnocou. Tento zvyk bol žartovným pohrebom fašiangového veselosti a hudby. Po tomto obrade nastávalo pôstne obdobie, ktoré začínalo Popolcovou stredou. Fašiangy, plné zábavy a veselosti, symbolizovali koniec obdobia hojnosti pred nástupom náročného pôstu.