Štúdia sa zameriavala na oblasť rieky Tisa v Maďarsku a potvrdila, že revitalizácia záplavových území prispieva nielen k zachytávaniu oxidu uhličitého (CO2), ale aj oxidu dusného (N2O) a metánu (CH4), známeho aj ako bahenný plyn.
„Táto štúdia prináša nový spôsob uvažovania o nivách našich riek. Obnova záplavových území je cestou k riešeniu straty biodiverzity a zároveň k plneniu klimatických cieľov. Keď im dovolíme fungovať prirodzene, sú tieto dynamické prírodné systémy schopné regulovať klímu a poskytovať dôležité ekosystémové služby,“ vysvetľuje Szilvia Ádámová, koordinátorka projektu WWF-CEE.

Podľa štúdie majú pravidelné záplavy pozitívny vplyv na produkciu biomasy a zadržiavanie uhlíka, a to aj počas období sucha. Ak sa dve tretiny pôvodne záplavovej oblasti premenia na mozaiku lúk, pasienkov, sadov a lesov v kombinácii s riadeným periodickým zaplavovaním, krajina môže efektívnejšie zmierňovať dopady klimatických zmien. Takto revitalizované záplavové oblasti lepšie zadržiavajú vodu, stabilizujú pôdu a fungujú ako prirodzená ochrana proti suchu a extrémnym horúccavam. Naopak, vysušené záplavové oblasti, ktoré boli premenené na intenzívne využívanú a hnojenú ornú pôdu, produkujú značné množstvo oxidu dusného, ktorý má v horizonte 100 rokov až 300-násobne vyšší potenciál otepľovania ako oxid uhličitý.
Projekt bol realizovaný v rokoch 2022 až 2024 v rámci iniciatívy Living Danube Partnership. Vedci kombinovali biogeochemické modelovanie s terénnymi meraniami na lokálnej a regionálnej úrovni. Ich zistenia podporujú ciele Európskej zelenej dohody v oblasti využívania pôdy, zmien v jej využívaní a lesného hospodárstva (LULUCF).

Konkrétne príklady revitalizovaných oblastí
V Európe sa realizovalo niekoľko úspešných projektov obnovy záplavových území. Napríklad v Nemecku bol revitalizovaný úsek rieky Labe, kde odstránenie protipovodňových hrádzí umožnilo rieke opäť prirodzene zaplavovať priľahlé oblasti. Tento projekt viedol k zvýšeniu biodiverzity, zlepšeniu kvality vody a posilneniu rekreačného potenciálu regiónu. Podobné iniciatívy prebehli aj v Holandsku, kde program Room for the River zahŕňal rozšírenie koryta rieky a obnovenie záplavových území s cieľom zlepšiť protipovodňovú ochranu a podporiť ekologickú rovnováhu.

Hospodárske a ekologické prínosy
Obnova záplavových území prináša viacero ekonomických a ekologických výhod. Ekologicky tieto oblasti podporujú biodiverzitu, zlepšujú kvalitu vody a slúžia ako prirodzené úložiská uhlíka, čím prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien. Ekonomicky môžu revitalizované územia podporovať ekoturizmus, rybolov a udržateľné poľnohospodárstvo. Napríklad v spomínanom projekte v Nemecku došlo po obnove záplavových území k nárastu počtu turistov a zvýšeniu príjmov z rekreačných aktivít.
Možnosti aplikácie na Slovensku
Aj na Slovensku existuje potenciál pre realizáciu podobných projektov obnovy záplavových území. Rieky ako Morava, Dunaj či Váh majú priľahlé oblasti, ktoré by mohli byť revitalizované za účelom zlepšenia protipovodňovej ochrany, zvýšenia biodiverzity a podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja. Implementácia takýchto projektov by si vyžadovala spoluprácu medzi štátnymi orgánmi, miestnymi samosprávami, odborníkmi a verejnosťou.
