Medzi ne patria aj významné Slovenky a Češky, ktoré svojou prácou prispeli k rozvoju botaniky a krajinnej architektúry.
Izabela Textorisová – Prvá slovenská botanička
Izabela Textorisová (1866 – 1949) bola priekopníčkou v skúmaní flóry Slovenska. Pracovala v Blatnici a vytvorila bohatý herbár, ktorý obsahuje množstvo rastlín z Turca a okolitých regiónov. Jej najvýznamnejším objavom bol nový druh bodliaka Carduus textorisianus, ktorý bol na jej počesť pomenovaný. Svojou vytrvalosťou a precíznou prácou sa zapísala do dejín slovenskej botaniky a jej herbár je dodnes cenným zdrojom informácií pre vedcov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zdenka Košáková – Prvá česká záhradná architektka
Zdenka Košáková (1899 – 1945) je považovaná za prvú záhradnú architektku v Česku. Vo svojej práci sa venovala navrhovaniu a plánovaniu verejných i súkromných záhrad, pričom sa zaslúžila o rozvoj záhradnej architektúry v Československu. Jej tvorba je dodnes predmetom výskumu a analýz v rámci histórie krajinnej architektúry.
Foto: SHUTTERSTOCK
Gertrude Jekyll – Maliarka záhradných kompozícií
Anglická záhradná architektka Gertrude Jekyll (1843 – 1932) zmenila spôsob, akým sa záhrady navrhujú. Inšpirovala sa maliarstvom a farebnou harmóniou, čím vytvorila nezabudnuteľné výsadby plné jemných prechodov odtieňov. Jej práca ovplyvnila generácie záhradných dizajnérov a dodnes je považovaná za matku moderného anglického vidieckeho štýlu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Beatrix Farrand – Prvá dáma krajinnej architektúry
V čase, keď bola krajinárska architektúra doménou mužov, Beatrix Farrand (1872 – 1959) prelomila bariéry a stala sa prvou ženou, ktorá v USA profesionálne navrhovala záhrady. Jej rukopis nesú univerzitné areály v Princetone, Yale aj verejné parky a súkromné záhrady.
Čítajte viac Plánujete trvalkový záhon? Pozor si dajte na 3 fatálne omyly, ktoré vám môžu všetko pokaziť
Barbara McClintock – Tajomstvá genetiky rastlín
Aj keď bola skôr vedkyňou než záhradníčkou, Barbara McClintock (1902 – 1992) svojím výskumom významne prispela k šľachteniu rastlín. Objavila transpozóny – pohyblivé časti DNA, ktoré umožňujú rastlinám prispôsobovať sa zmenám prostredia. Jej práca bola tak prevratná, že získala Nobelovu cenu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rachel Carson – Žena, ktorá zachránila prírodu pred pesticídmi
Autorka slávnej knihy Tichá jar (Silent Spring) Rachel Carson (1907 – 1964) odhalila nebezpečenstvo chemických pesticídov pre životné prostredie. Jej práca viedla k zákazu DDT a položila základy ekologického prístupu k záhradníctvu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Rosalind Creasy – Priekopníčka jedlých záhrad
Kým donedávna sa jedlé rastliny a okrasné záhrady považovali za dve samostatné kategórie, Rosalind Creasy tento pohľad zmenila. Jej koncept jedlého krajinného dizajnu (Edible Landscaping) spojil estetiku s úžitkovosťou a inšpiroval tisíce ľudí k tomu, aby vo svojich záhradách pestovali ovocie, zeleninu a bylinky spoločne s okrasnými rastlinami.
Čítajte viac Skoncujte s plastami v záhrade: Tieto ekologické alternatívy pomôžu produkovať zdravšie plodiny a chrániť prírodu
Sue Stuart-Smith – Záhrady pre dušu
Moderné výskumy dokazujú, že záhradníctvo má blahodarný vplyv na psychiku. Britská psychiatrička a autorka knihy The Well-Gardened Mind Sue Stuart-Smith skúma, ako práca s rastlinami pomáha pri strese, úzkostiach a celkovom duševnom zdraví.
Foto: suestuartsmith.com
Ženy, ktoré menia svet záhradníctva aj dnes
Dnes sa čoraz viac žien venuje ekologickému pestovaniu, mestskému záhradníctvu či permakultúre. Či už sú to dizajnérky tvoriace udržateľné parky, výskumníčky skúmajúce nové odrody rastlín alebo komunitné záhradníčky, všetky svojou prácou ovplyvňujú budúcnosť zelene v mestách aj na vidieku. Medzinárodný deň žien nám pripomína, že ženy v záhradníctve majú nielen bohatú históriu, ale aj obrovský vplyv na našu budúcnosť. Ich práca je dôkazom toho, že starostlivosť o prírodu a inovácie môžu ísť ruka v ruke – s krásou aj funkčnosťou.