Poďme si zrozumiteľne vysvetliť, čo sa mení, čo už netreba ohlasovať a kedy treba ísť na obecný úrad.
Čo je to drobná stavba?
Drobná stavba je podľa nového zákona stavba, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. V praxi ide o stavby, ktoré dopĺňajú hlavnú budovu (napríklad rodinný dom) a slúžia na technické, hospodárske alebo rekreačné účely.
Najčastejšie ide o:
- kôlne, letné kuchyne, prístrešky,
- garáže, sauny, práčovne,
- pivnice, žumpy, bazény,
- oplotenia či retenčné nádrže.
Zákon tiež zaraďuje medzi drobné stavby aj elektromobilové nabíjacie stanice do 22 kW, zariadenia na výrobu energie z OZE do 100 kW, ako aj prípojky na elektrinu, vodu, plyn a kanalizáciu.
Nové limity: 25 m² sa mení na 50 m²
„To, či ide o drobnú stavbu, neurčuje názov alebo účel, ale najmä to, či stavba svojím charakterom podstatne nezasahuje do prostredia. Ak napríklad postavíte kôlňu s plochou 60 m², aj keď ju nazývate drobnou, zákon ju tak nebude vnímať – prekročíte tým zákonné limity a pôjde o bežnú stavbu,“ vysvetlil advokát JUDr. Peter Rak z advokátskej kancelárie AK Peter Rak, s. r. o. Zákon teda jasne stanovuje, že drobná stavba musí spĺňať zákonné rozmery. A tu sa dostávame k zásadnej zmene v zákone, ktorá spočíva vo veľkosti stavieb. Kým doteraz sa za drobnú stavbu považovala
- prízemná stavba do 25 m², po novom je tento limit zvýšený až na 50 m². Výška zostáva rovnaká – maximálne 5 m.
- Pri podzemných stavbách (napr. pivnica alebo žumpa) sa limit nemení – zostáva 25 m² zastavanej plochy a hĺbka najviac 3 m.
Čítajte viac Skleník, ktorý vydrží: Porovnali sme sklo a polykarbonát – jeden z týchto materiálov má viac praktických výhod
Potrebujem povolenie, ohlásenie alebo nič?
Nový stavebný zákon rozdeľuje drobné stavby do dvoch kategórií:
| Typ drobnej stavby | Maximálne rozmery | Ohlásenie potrebné? | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Altánok, kôlňa, garáž, prístrešok | do 50 m², výška do 5 m | Áno | Prízemná stavba pevne spojená so zemou |
| Pivnica, žumpa, retenčná nádrž | do 25 m², hĺbka do 3 m | Áno | Podzemná stavba |
| Drobné stavby na lesných pozemkoch | – | Áno | Napr. sklad náradia |
| Oplotenie (priehľadné) | do výšky 2 m | Nie | Ak nie je bližšie ako 2 m od suseda |
| Oplotenie (nepriehľadné) | do 1,6 m | Nie | Rovnaké podmienky ako pri priehľadnom |
| Prípojky (el., voda, plyn, kanalizácia) | – | Nie | Výnimky viď nižšie |
| Nabíjacia stanica pre elektromobil | do 22 kW | Nie | Platí len pre exteriérové stanice |
| Malé zariadenia na výrobu energie (OZE) z obnoviteľných zdrojov | do 100 kW | Nie | Napr. solárne panely, tepelné čerpadlá |
Pozor! Aj tieto stavby „bez ohlásenia“ musíte nahlásiť, ak:
- sú umiestnené bližšie ako 2 m od hranice susedného pozemku,
- budú postavené na verejnom priestranstve alebo v chránenom území,
- ide o podzemné stavby alebo stavby s pevným základom v zemi,
- ide o kultúrnu pamiatku alebo stavbu v pamiatkovej zóne,
- alebo ak by mohla stavba ohroziť zdravie, bezpečnosť alebo životné prostredie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako podať ohlásenie?
Ohlásenie sa podáva na miestny stavebný úrad (obecný alebo mestský úrad). Môže byť:
- písomné (klasické),
- elektronické (táto možnosť zatiaľ nie je funkčná).
Čo musí ohlásenie obsahovať:
- meno stavebníka, údaje z katastra,
- stručný popis stavby a miesta realizácie,
- projekt stavby (v zjednodušenom rozsahu),
- súhlasy dotknutých inštitúcií (ak sa vyžadujú),
- informáciu, či budete stavať svojpomocne alebo cez firmu.
Stavebný úrad má na vyjadrenie 30 dní. Ak sa v tejto lehote nevyjadrí, platí tzv. fikcia súhlasu – teda stavbu môžete začať realizovať (s výnimkami spomenutými vyššie).
Pokuty za neohlásenie
Ak stavbu neohlásite, hrozia pokuty:
- pre bežnú fyzickú osobu od 30 do 3 000 eur,
- pre podnikateľa alebo firmu od 1 000 do 5 000 eur.