Správa Tatranského národného parku preto pristúpila k aktívnym krokom – v lokalite Skalnatého plesa spustila regulovaný odchyt týchto predátorov. „Ide o územie s 5. stupňom ochrany, kde svišť dlhodobo tvoril životaschopnú kolóniu. Početnosť tejto populácie však v posledných rokoch klesá a jedným z faktorov môžu byť práve líšky,“ vysvetlil riaditeľ Správy TANAP-u Peter Olexa. Ako dodal, zásahy plánujú aj v iných lokalitách v blízkosti vysokohorských chát.
Zvieratá strácajú plachosť a menia správanie
Líšky sa podľa odborníkov prispôsobili novým podmienkam a začali vyhľadávať miesta s ľudskou prítomnosťou. „Turisti ich prikrmujú, fotia sa s nimi, čím líšky strácajú prirodzenú plachosť. To ich vedie k trvalému usadeniu sa v lokalitách, kde žijú chránené druhy, ako je svišť,“ upozornila hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová. Svišť vrchovský tatranský je endemický druh, ktorý hrá kľúčovú úlohu v tatranskom ekosystéme. Jeho zimný spánok a následné prebudenie predstavujú kritické obdobie, kedy je obzvlášť zraniteľný. „Po zimnom vyhrabaní sa svišť stáva ľahkou korisťou. Prítomnosť líšok tak síce aktuálne neohrozuje druh ako taký, no môže znížiť jeho početnosť,“ doplnila Obžutová.
Premiestnenie líšok má chrániť biotop a zdravie ľudí
Odchytené líšky budú premiestnené do nižších polôh, kde neohrozujú chránené vysokohorské druhy. „Chceme zabezpečiť priaznivý stav biotopu a zároveň minimalizovať šírenie parazitov,“ uviedla hovorkyňa TANAP-u. Podľa výskumu TANAP-u a Parazitologického ústavu SAV je až 44 percent líšok v Tatrách infikovaných pásomnicou Echinococcus multilocularis, ktorá môže spôsobiť závažné ochorenia aj u ľudí. Riziko rastie najmä v oblastiach s vysokou návštevnosťou, kde prichádza k častému kontaktu medzi divokými zvieratami, domácimi miláčikmi a ľuďmi.
Čítajte viac Nakaziť sa môžete v prírode aj v záhrade: Parazit spôsobujúci cysty na pečeni číha na ovocí a nezahubí ho ani mraznička
Výzva turistom: nefotiť sa s líškami, nekŕmiť ich
Správa TANAP-u preto apeluje na turistov, aby zvieratá v prírode nekŕmili a dodržiavali zásady zodpovedného správania. „Kŕmenie divých zvierat vedie k ich synantropizácii – teda k tomu, že začnú vyhľadávať ľudské prostredie. Zvyšuje sa tak riziko chorôb aj konfliktov medzi človekom a voľne žijúcimi druhmi,“ uzavrela Nina Obžutová.
Foto: SHUTTERSTOCK