Môžu rastliny „kričať“, keď im niečo ubližuje? Podľa vedcov z Telavivskej univerzity áno – len to nerobia tak, ako si to predstavujeme. Namiesto hlasného výkriku vydávajú ultrazvukové zvuky, ktoré ľudské ucho nezachytí. Zvuky vznikajú najmä vtedy, keď je rastlina poškodená alebo trpí suchom.
„Aj v tichom poli existujú zvuky, ktoré nepočujeme, no nesú informácie,“ vysvetľuje evolučná biologička Lilach Hadany z Telavivskej univerzity, ktorá viedla tím vedcov publikujúcich výsledky v prestížnom vedeckom časopise Cell v roku 2023. „Zvieratá tieto zvuky počuť môžu. To znamená, že v prírode môže dochádzať k mnohým akustickým interakciám, o ktorých zatiaľ nič nevieme.“

Pukajú ako bublinková fólia
Výskumný tím zaznamenával zvuky paradajok a tabaku v rôznych situáciách – keď boli rastliny zdravé, po odrezaní stonky alebo pri nedostatku vody. Záznamy vznikli najskôr vo zvukotesnej komore, neskôr aj v bežnom skleníku.
Zdravé rastliny vydávali minimálny počet zvukov – zväčša „ticho vegetovali“. Naopak, rastliny pod stresom boli oveľa hlučnejšie. Priemerne „pukali“ až 40-krát za hodinu, pričom tieto puknutia boli zachytiteľné v okruhu viac ako jedného metra.
Navyše, rastliny začínali vydávať tieto zvuky ešte predtým, ako sa na nich objavili viditeľné známky stresu. Zvuková aktivita vrcholila s narastajúcim vysušením a potom klesala, keď rastlina chradla.
Učia sa rozpoznávať „výkriky“ rastlín
Vedci trénovali algoritmus umelej inteligencie, aby rozpoznal rozdiel medzi zvukmi zdravých, dehydrovaných a mechanicky poškodených rastlín. Algoritmus úspešne rozlíšil nielen jednotlivé druhy rastlín, ale aj konkrétne typy stresu, ktorý prežívali.
Paradajky a tabak neboli jediné, ktoré sa „ozvali“. Pukavé zvuky zaznamenali aj kukurica, pšenica, vinič, kaktusy či hluchavka objímavá (Lamium amplexicaule). To naznačuje, že schopnosť vydávať zvuky v stresových situáciách môže byť medzi rastlinami bežná.
Ako presne tieto zvuky vznikajú, nie je zatiaľ jasné. Jednou z možných príčin je kavitácia – tvorba a kolaps vzduchových bublín vo vodivých tkanivách rastlín. Tento jav je známy aj pri „prasknutí“ kĺbov u ľudí.
Počujú ich aj iné tvory?
Vedci zatiaľ nevedia, či rastliny tieto zvuky nielen vydávajú, ale aj prijímajú – teda či sú schopné reagovať na volanie o pomoc od svojich „susedov“. Predchádzajúce štúdie však ukázali, že rastliny môžu zvýšiť svoju odolnosť proti suchu, ak sú vystavené určitým zvukom.
Lilach Hadany vidí možnosti aj v interakcii s hmyzom: „Napríklad nočný motýľ, ktorý plánuje naklásť vajíčka na rastlinu, alebo bylinožravec, ktorý ju chce zjesť, by mohol tieto zvuky využiť pri rozhodovaní.“
Praktické dôsledky pre ľudí
Pre ľudí otvára tento výskum nové možnosti: ak sa naučíme „počúvať“ rastliny, mohli by sme ich zalievať skôr, než sa u nich prejavia príznaky stresu. To by mohlo zlepšiť hospodárenie s vodou a pomôcť pri pestovaní plodín v náročnejších klimatických podmienkach.
Tím sa teraz sústredí na to, kto všetko ešte „počúva“ rastliny v prírode. Ako uzatvára Hadany: „Keď už vieme, že rastliny vydávajú zvuky, ďalšou otázkou je – kto ich vníma?“
