Deň starých rodičov si na Slovensku pripomíname 12. októbra, prípadne druhú októbrovú nedeľu. Nie je to oficiálny štátny sviatok, ale symbolický deň úcty, vďaky a spomienok venovaný starým rodičom – ľuďom, ktorí spájajú generácie, odovzdávajú skúsenosti a vytvárajú rodinné tradície.
Myšlienka tohto dňa vznikla v 70. rokoch v Spojených štátoch amerických, kde ho v roku 1978 vyhlásil prezident Jimmy Carter ako National Grandparents Day. Odtiaľ sa rozšíril do Európy. Na Slovensku sa ustálil októbrový termín, ktorý nadväzuje na jesenné obdobie rodinnej súdržnosti a zberu úrody – prirodzený čas na poďakovanie starším generáciám.
K symbolom tohto dňa patria aj rastliny, ktoré milovali naše staré mamy – tichí svedkovia ich každodenného života, trpezlivosti a lásky k domovu. Na ich pestovanie nepotrebovali špeciálne aplikácie, hnojivá ani LED svetlá. Vymieňali si ich so susedkami, rozmnožovali odrezkami a sadili do obyčajných hlinených črepníkov. Mnohé z týchto druhov sú žiadané dodnes – niektoré pre krásu, iné pre odolnosť alebo jednoducho preto, že nám pripomínajú domov.
Ak teda v Deň starých rodičov prinesiete svojej babičke novú izbovku, možno obnovíte niečo z tej tichej radosti, ktorú kedysi prežívala pri starostlivosti o svoje zelené poklady.
Čítajte viac Zaveste ich či vystavte na najvyšších poličkách: 14 prevísajúcich izboviek premení každý kút na zelený raj
Železná dáma medzi rastlinami
Aspidistra vyššia (Aspidistra elatior), ľudovo „železná rastlina“, bola ozdobou bytov aj školských hál už v časoch prvej republiky. Vydržala chlad, tieň aj nepravidelnú zálievku. Práve preto sa stala symbolom trvácnosti a spoľahlivosti – vlastností, ktoré si mnohí spájajú s generáciou starých mám.
Svokrin jazyk v každej domácnosti
Sansevieria trojpása (Sansevieria trifasciata) patrí medzi rastliny, ktoré prežijú takmer všetko. Stačilo ju raz za čas poliať, znesie sucho aj polotieň. Charakteristické pruhované listy sa stali ikonou interiérov 50. a 60. rokov a vďaka retro trendu sa vracajú aj do moderných domácností.
Stromček šťastia na parapete
Tučnolist (Crassula ovata), známy ako „stromček šťastia“, bol obľúbený pre svoj vzhľad a nenáročnosť. Mnohé rodiny ho pestovali celé desaťročia a považovali za symbol prosperity a rodinnej pohody. Odrezky sa dedili podobne ako recepty – z matky na dcéru.
Jemná elegancia klívií
Klívia červená (Clivia miniata), s pevnými remeňovitými listami a oranžovými kvetmi, bola v 60. rokoch doslova módnou rastlinou. Staré mamy ju pestovali v obývačkách ako reprezentatívny druh. Vyžadovala len miernu zálievku a svetlé miesto bez priameho slnka – presne to, čo ponúkali tradičné byty.
Foto: SHUTTERSTOCK
Fialky z kuchynského okna
Senpólia fialková (Saintpaulia ionantha), známa ako africká fialka, bola pýchou každej pestovateľky. Rástla v nízkych miskách, často na kuchynských parapetoch, kde mala rozptýlené svetlo a stále teplo. Bola jednou z mála rastlín, ktoré dokázali kvitnúť takmer po celý rok, a stala sa symbolom domáceho pohodlia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zelenec – nenáročný spoločník
Zelenec chochlatý (Chlorophytum comosum) bol obľúbený pre svoj svieži vzhľad, rýchly rast a jednoduché rozmnožovanie. V 70. rokoch nechýbal v žiadnej domácnosti — najčastejšie bol vyložený na vrchných skrinkách kuchynskej linky alebo bol súčasťou vtedy veľmi moderných predeľovacích obývačkových stien s poličkami.
Foto: SHUTTERSTOCK
Tradeskancia – kráľovná políc
Tradeskancia myrtolistá (Tradescantia fluminensis) a jej príbuzné druhy viseli zo skriniek, políc či záclonových tyčí. Stačilo zastrihnúť výhonok, zasadiť ho do vody alebo priamo do pôdy a čoskoro vznikla nová rastlina. Bola symbolom „zeleného susedstva“ – rastliny, ktorú ste dostali od známej, nie z obchodu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jemný asparágus do vázy aj črepníka
Asparágus perovitý (Asparagus setaceus) sa pestoval (a stále pestuje) aj ako dekoratívna zeleň do kytíc. Jeho jemné, perovité listy pôsobili elegantne a oživovali každý interiér. Kládol sa na police a skrine, kde vytváral efektné previsy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako sa pestovalo kedysi
Staré mamy nepotrebovali špeciálne substráty, hnojivá ani automatické zvlhčovače vzduchu. Rastlinám sa darilo vďaka prirodzenej starostlivosti a pravidelnému pozorovaniu.
Pôda z dvora
Rastliny sa sadili do bežnej záhradnej pôdy, často zmiešanej s pieskom alebo kompostom. Vyberala sa z miest, kde rástli zdravé rastliny – to bolo zárukou jej kvality.
Hnojivo z kuchyne
Najčastejším „elixírom“ bola voda po umytí ryže či po varení zemiakov, plná minerálov. Používala sa aj voda, ktorá sa menila v akváriu.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Bez plastu a chémie
Črepníky boli hlinené, ťažšie a porézne, takže korene prirodzene dýchali. Ochrana pred škodcami sa riešila ručne – utretím listov, presadením rastliny alebo odrezaním napadnutých častí.
Pocitová starostlivosť
Rastliny sa nepolievali podľa harmonogramu, ale podľa potreby. Staré mamy jednoducho vedeli odhadnúť, kedy rastlina „chce piť“ – podľa farby pôdy, hmotnosti črepníka či vzhľadu listov.
Čítajte viac 7 izbových rastlín, ktoré eliminujú plesne: Tieto musíte mať doma, ak chcete zdravší vzduch a menej vlhkosti
