Foto: ChatGPT / DALL·E
Kde sa všetko začalo
Ešte pred príchodom kresťanstva slávili Kelti na území dnešného Írska a Británie sviatok Samhain, ktorým sa končil poľnohospodársky rok. Verilo sa, že v túto noc sa hranica medzi svetom živých a mŕtvych stenčí a duše predkov prichádzajú späť do svojich domovov. Ľudia im nechávali jedlo, zapaľovali ohne a lampáše, aby im ukázali cestu.
Keď sa neskôr rozšírilo kresťanstvo, Cirkev tieto zvyky pretavila do Sviatku všetkých svätých (1. november) a Pamiatky zosnulých (2. november). Z pohanskej oslavy sa stal kresťanský čas modlitby, spomienky a úcty. Myšlienka svetla v tme, ktoré sprevádza duše, však zostala rovnaká.
Čítajte viac Nie všetko, čo svieti, je prejavom úcty: Zvolen aj Košice ukazujú, že Dušičky môžu byť pokojné a bez plastu
Cesta cez oceán a návrat späť
Keltskí prisťahovalci si Samhain priniesli so sebou aj do Ameriky, kde sa postupne premenil na Halloween (z anglického All Hallows’ Eve – predvečer sviatku všetkých svätých). Práve tam sa zrodila tradícia vyrezávania tekvíc – pôvodne sa používali repy, no tekvica bola väčšia, dostupnejšia a svetlo v nej pôsobilo teplejšie.
Z Ameriky sa Halloween v 20. storočí rozšíril späť do Európy, no už v inej podobe – viac hravej, farebnej a menej duchovnej. Na Slovensku sa udomácnil najmä v mestách a školách, no postupne si nachádza miesto aj na dedinách, kde sa spája s úrodou tekvíc a jesennou symbolikou.
Tekvica – plod svetla a úrody
Pre záhradkárov je tekvica viac než len dekorácia. Je symbolom hojnosti po celoročnej práci, plodom, ktorý uzatvára sezónu. Vyrezávanie tekvíc sa dá vnímať nielen ako hra pre deti, ale aj ako pripomienka starého zvykoslovia – svetla v tme. Sviečka v tekvici či na hrobe nesie rovnaké posolstvo: spomíname a ďakujeme.
Foto: SHUTTERSTOCK
Keď sa staré a nové stretne v záhrade
Záhradkári a chovatelia poznajú rytmus prírody: po zbere prichádza útlm, po zime nový rast. Rovnaký kolobeh odrážajú aj tieto sviatky – Samhain, Dušičky aj Halloween hovoria o koncoch a začiatkoch. Preto sa nemusia vylučovať, môžu existovať vedľa seba.
Koniec októbra je tak vhodný čas nielen na spomienku, ale aj na symbolické uzatvorenie sezóny – upratanie hriadok, uloženie náradia, vysadenie cibúľ či zapálenie lampáša na obľúbenom mieste v záhrade.
Rozum, úcta a mierna fantázia
Ak sa k Halloweenu postavíme s nadhľadom, nemusí byť v rozpore s našimi tradíciami. Môže byť len hravým doplnkom jesenného obdobia – popri tichej úcte k zosnulým aj oslavou svetla, ktoré prežije každú tmu.
