Nejeden z nás považuje žihľavu za obyčajnú burinu, v skutočnosti je to mimoriadne užitočná, takmer zázračná rastlina. Ľudia žihľavu v minulosti cielene pestovali, využívali ju na kŕmenie domácich zvierat, ale aj ako liečivú rastlinu vhodnú na čistenie tela. Mala dokonca textilné využitie – počas druhej svetovej vojny sa zo žihľavových vlákien vyrábali uniformy.
Viete, že…?
Žihľava je pokrytá dutými ihličkami z kremičitanu, ktoré sa pri dotyku poškodia, ostré hroty prebodnú kožu a vypustia do tela tekutý obsah. Iróniou je, že žihľavový krík spôsobí zápalovú reakciu, pitie čaju zo žihľavy, naopak, zápal znižuje.
Vitamíny
A, C, B2, K a karotenoidy
Hoci sa na žihľavu donedávna trochu zabúdalo, pomaly prichádza doba jej renesancie. A oprávnene – patrí totiž medzi naše najliečivejšie byliny. Používajú sa najmä listy, niekedy aj korene, stonky a semená.
V domácom lekárstve sa žihľava používa na podporu trávenia a pri málokrvnosti. Obzvlášť na jar sa dá s pomocou žihľavy naštartovať metabolizmus. Okrem toho sa traduje, že popálenie žihľavou je účinné ako prevencia reumy a iných chorôb. Chorí sa oddávna žihľavou šľahali na podporu rozmanitej liečby. Má aj žlčopudné či močopudné účinky a znižuje aj obsah cukru v krvi. Tiež znižuje krvný tlak, využijú ju pacienti s dnou a aterosklerózou. Žihľava má antiseptické vlastnosti, pôsobí protivírusovo a poradí si aj s kašľom.
V domácnosti sa zo žihľavových listov pripravuje špenát, jarná polievka, veľkonočná plnka a šalát. V minulosti sa z listov pripravoval puding a dokonca aj špeciálne druhy piva. Z macerovaných rastlín žihľavy sa špeciálnym postupom pripravuje dokonca aj syr, okrem toho cestoviny, likéry alebo bylinné čaje. Žihľava sa pestuje aj s cieľom extrakcie proteínu podobného tofu. Pridáva sa aj do zeleninových jedál či omelety. Často sa používa do špenátu, rizota a surová sa pridáva do nátierok. Sušená žihľava slúži na výrobu korenia alebo čaju. Je aj výbornou súčasťou sladkých jedál, napríklad koláčov, palaciniek alebo tort.
Živiny a minerály
železo, horčík, sacharidy, triesloviny, kyselina šťaveľová, kyselina mravčia, serotonín, histamín
Ako väčšina liečivých bylín ani žihľava by sa nemala používať nepretržite. Pri surovej žihľave to ani nie je možné vzhľadom na obmedzené obdobie jej zberu. Čaj zo žihľavy by sa nemal každodenne piť dlhšie ako tri týždne.
Pôvodne sa žihľava dvojdomá nachádzala po celej Európe od západnej hranice Sibíri až po Škandináviu a južnú Európu. Najčastejší výskyt bol v náplavových lesoch a na vlhších pôdach, najmä pri vodných tokoch. Dnes rastie prakticky po celom svete okolo človekom ovplyvnených miest. Kým prirodzený je jej výskyt na severnej pologuli, v Južnej Amerike je umelo vysadená, ale zdivočená a vystupuje ako mimoriadne invazívna bylina.
