Má veľmi jemnú chuť, preto je ľahké prispôsobiť chuť pripravovaného pokrmu podľa potreby. Navyše je dostupný po celý rok a je výbornou alternatívou zdrojov bielkovín z mäsa.
Pri nákupe čerstvého špenátu treba vždy vyberať sýto sfarbené lístky a oplatí sa držať skúseností starých mám – špenát má byť mladý a krehký. Ak ho pripravujeme ako dusenú prílohu či samostatné jedlo, treba rátať s tým, že sa zvarí o viac ako polovicu. Na štyri klasické porcie preto treba aspoň kilogram listového špenátu. Známe sú mnohé odrody špenátu a ak si ho chceme lahodný dopriať počas celej sezóny, treba skúsiť nevšedný typ špenátu – popínavý novozélandský, ktorého listy sa stále obnovujú.
Viete, že…?
Mýtus o rýchlom raste svalov, ktorý podporila rozprávka o Pepkovi námorníkovi, je v podstate naozaj len mýtus a špenát zďaleka neobsahuje toľko železa, ako sa vždy tvrdilo. Išlo o obyčajnú matematickú chybu pri výpočte množstva železa v špenáte, pri ktorom došlo k posunutiu desatinnej čiarky o jedno miesto.
Výhodou špenátu je, že dokáže nahradiť mnohé chýbajúce živiny u ľudí s fyzicky aj so psychicky náročným zamestnaním, športovcov, ale aj starších a starých ľudí. Posilňuje imunitný systém, posilňuje činnosť srdca, reguluje krvný tlak, zlepšuje krvotvorbu, chráni žalúdočnú sliznicu, podporuje činnosť čriev, kladne ovplyvňuje vývoj svalov, pomáha pri odvodňovaní organizmu a má antioxidačné účinky. Špenát okrem toho zlepšuje pamäť a celkovo prospieva stavu mozgu. Nechty a vlasy sú vďaka nemu silnejšie a zdravšie, kosti a zuby pevnejšie. Výskumy potvrdili, že špenát má veľký význam pre ochranu očí, dokonca je pre zdravie prospešnejší ako mrkva.
Vitamíny
provitamín A, vitamín C, B1, B2, B6, B12, D, E a K
Živiny a minerály
kyselina fosforečná, kyselina listová, jód, sodík, draslík, vápnik, horčík, železo, meď, zinok, mangán
Značný obsah kyseliny šťaveľovej však spôsobuje, že špenát ochudobňuje telo o vápnik, preto je vhodné súčasne so špenátom jesť potraviny s vyšším obsahom vápnika. Špenát a syry sú vynikajúcou kombináciou, ktorá sa dá všakovako obmieňať. Špenát má v kuchyni široké využitie, len treba brať do úvahy, že ho netreba „trápiť“ dlhou tepelnou úpravou, mrazený nemusíme rozmrazovať, stačí ho krátko podusiť v troške vody. Špenát môže byť výbornou súčasťou polievok, nákypov, slaných koláčov i cestovín. Jeho chuť výborne ladí s maslom, so smotanou, syrmi a slaninou. Výborne chutí s olivovým olejom, cesnakom a čerstvo namletým čiernym korením. Mladé čerstvé lístky sa hodia na šalát.
Špenát má pôvod v Juhozápadnej Ázii – v Perzii – jeho názov vychádza z perzského slova esfenaj. Do severnej Afriky sa potom dostal cez Sýriu, okolo roku 1100 sa objavil v Španielsku a odtiaľ sa postupne rozšíril do celej Európy. Rané písomné recepty so špenátom sa nachádzajú v kuchárskej knihe z roku 1390. Dnes sa špenát pestuje po celom svete, výnimkou sú tropické oblasti, kde sa mu príliš nedarí.