Áno, aj takýto sviatok majú v Južnej Amerike, Peruánci oslavujú jednu z najznámejších potravín planéty od roku 2005 dokonca zo zákona. Peruánci oceňujú popri výživových a gastronomických hodnôt aj historický pôvod zemiakov a zdôrazňujú, že zemiaky pochádzajú z peruánskych Ánd a odtiaľ sa rozšírili do celého sveta.
Divé zemiaky rástli v latinskoamerických Andách na hraniciach medzi Bolíviou a Peru. Prvé stopy po kultúre zemiakov odborníci datujú do obdobia pred 7000 rokmi. Zemiaky boli jedinou kultúrou odolávajúcou tvrdým klimatickým podmienkam do nadmorskej výšky 3000 metrov nad morom a na pobreží jazera Titicaca. V tom čase existovalo takmer 200 druhov divých odrôd zemiakov, z ktorých roľníci postupne vyselektovali odrody vhodné na pestovanie. Tak sa zrodila aj rozmanitá varieta odrôd. Pre pôvodné andské obyvateľstvo existovali v princípe dve hlavné potraviny, ktorými sa živilo: zemiaky a kukurica.
Po príchode prvých španielskych dobyvateľov do Latinskej Ameriky aj oni objavili zemiaky. Do Európy túto plodinu previezli okolo roku 1570. Pomaly sa dostala do Talianska, Francúzska či Nemecka. Veľký význam nadobudla aj v spôsobe obživy v oblasti dnešného Slovenska a Česka. V polovici 17. storočia vďaka Angličanom prenikli zemiaky aj do severnej Európy.
Mnohí si pritom neuvedomujeme, že zemiaky sú jednou zo základných potravín na planéty a ich potrebu by sme nemali opomínať ani v budúcnosti. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo sa snaží podporovať rozvoj trvalo udržateľných systémov založených pri pestovaní zemiakov. Pestujú prakticky všade na svete, stali sa súčasťou stratégií orientovaných na poskytovanie výživnej stravy chudobným i hladujúcim, a v neposlednom rade ocenila aj zdravotné účinky konzumovania zemiakov.
Zemiaky obsahujú antioxidanty aj vitamín C. Okrem toho sú v nich mangán, vitamíny skupiny B, draslík, fosfor a zinok.
