Najviac ich majú mladé listy. Preto sa odporúča, aby sa zbierali skoro na jar, krátko po tom, čo začnú pučať. Pri pravidelnom kosení alebo zastrihávaní možno mladé rastlinky zbierať po celý rok.
Listy žihľavy pokrývajú pŕhlivé chlpy, ktoré už pri obyčajnom dotyku vyvolajú miernu kožnú reakciu a svrbenie. Práve táto jej vlastnosť z nej robí rastlinu, ktorú poznáme už od detstva a popri púpave je jednou z najznámejších rastlín vôbec.
Viete, že…?
Zaujímavosťou žihľavy sú možnosti jej využitia v textilnom priemysle. Vlákna zo stonky žihľavy sú po spracovaní veľmi jemné, takmer biele, dobre sa farbia a dobre sajú vodu. V stredoveku ich využívali na výrobu plátna, v prvej svetovej vojne ich armády používali na uniformy.
Prínosy tejto rastliny pre ľudské zdravie sú však nepochybné. Pomáha detoxikovať telo, pôsobí močopudne, čím napomáha telu zbaviť sa škodlivých chemikálií, preto sa žihľava honosí titulom jarné tonikum. Navyše pomáha zdravej cirkulácii krvi a kardiovaskulárnemu zdraviu a pôsobí proti vzniku anémie aj proti alergickým reakciám. Aj keď fyzický kontakt so žihľavou môže alergickú reakciu vyvolať, konzumácia žihľavy v podobe čaju môže stimulovať odpoveď tela na určitý alergický podnet. Antioxidačné vlastnosti žihľavy vedú k redukcii zápalov a má pozitívne účinky aj na prostatu. Okrem iného je to ideálna bylinka pre diabetikov a pre tých, ktorí majú problémy s pečeňou. Pre mamičky, ktoré trápi úbytok vlasov po pôrode, môže byť zaujímavé, že žihľavový výluh podporuje ich rast.
Vitamíny
A, B, C, K
Živiny a minerály
triesloviny, karotenoidy, amíny, triesloviny, flavonoidy; železo, draslík, horčík, vápnik
Žihľava je skvelá bylinka vhodná do rôznych pokrmov. Okrem špenátu sa pridáva do mäsových plniek, skvelá je v sekanej, tiež sa z nej dá pripraviť bylinková polievka. Chutí dobre aj v ceste na zemiakové placky či lievance. Zo žihľavy sa dajú pripraviť okrem čajov aj rôzne mliečne koktaily, sirupy a limonády. Na konzumáciu zbierame len mladú žihľavu, väčšinou ju najskôr sparíme horúcou vodou a potom po odkvapkaní nakrájame nadrobno a použijeme podľa príslušných receptúr. Listy žihľavy sa pridávajú do rizota, do knedlí, omeliet, závinov a plniek. Sušená žihľava sa používa ako korenie. Najznámejším druhom je žihľava dvojdomá, pôvodom z Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Prvé zdokumentované použitie žihľavy pochádza z čias starých Rimanov. Rímski bojovníci si žihľavou dobrovoľne potierali paže, aby predišli prechladnutiu, zápalu a podráždeniu. Legendárny kronikár Samuel Pepys v 17. storočí varil kašu zo žihľavy a vďaka tomu vraj, ako tvrdí vo svojom denníku, prežil veľkú morovú epidémiu.
Jarná žihľavová omeleta
Potrebujeme:
50 g strúhaného čedaru, 4 vajcia,4 PL mlieka,1 jarná zelená cibuľka,1 PL olivového oleja,mladé listy žihľavy,soľ,mleté čierne korenie
Postup:
Vajcia najprv rozšľaháme v miske so soľou, korením a mliekom. Potom pridáme nadrobno nasekanú mladú žihľavu, najemno nakrájanú zelenú cibuľku a polovicu čedaru. Všetko dobre premiešame. Na panvici rozpálime olej a potom naň vlejeme polovicu zmesi. Teplotu zmiernime a zvoľna omeletu osmažíme. Pred koncom vyprážania povrch omelety posypeme polovicou zvyšného syra a necháme dôjsť. Rovnako pripravíme aj druhú omeletu. K hotovej omelete so žihľavou sa hodí čerstvý zeleninový šalát alebo pečivo.
Krémová polievka zo žihľavy so smotanou
Potrebujeme:
jablkový ocot, 1 menšia cibuľa,horúci zeleninový vývar, 4 hrste čerstvej žihľavy,olej,soľ
Postup:
V studenej vode preperieme žihľavu. Horúcou vodou ju sparíme, aby nás pri krájaní nepopŕhlila a necháme odkvapkať. Cibuľu nakrájame na kocky a krátko ju orestujeme na oleji spolu so soľou. Žihľavu pokrájame na kúsky, a keď je cibuľka hnedastá, pridáme žihľavu a ešte chvíľku restujeme spolu s cibuľkou. Potom zalejeme horúcim zeleninovým vývarom a asi 15 minút varíme. Polievku stiahneme zo sporáka a rozmixujeme do krémovej podoby. Na záver dochutíme octom a soľou. Na tanieri pridáme trochu smotany.