Stonky listov sú najčastejšie používané časti rebarbory, niekedy ako dezert alebo prísada do sladkých pokrmov.
Chuť rebarbory je trochu podobná chuti zelených jabĺk, teda kyslá. Často sa používa s jahodami, s ktorými tvorí výbornú chuťovú kombináciu. Niektorí ľudia často porovnávajú chuť rebarbory so zelerom.
Viete, že…?
Chuťou sa najlepšie hodí doplnená pomarančovou kôrou, badiánom a kardamómom. Úplne najjednoduchšie je nechať vyznieť jej chuť zapečením s hnedým cukrom a orientálnym korením a kúpať ju vo vlastnej sladkej šťave.
Rebarbora pomáha pri ochabnutosti čriev a zápche. Zaujímavé je, že preháňavý účinok sa prejaví až pri vyšších dávkach. Rastlina je žlčopudná a podporuje rýchlejšie vstrebávanie potravy. Naopak, triesloviny zabraňujú nadprodukcii žalúdočných štiav, takže rebarboru možno využívať aj pri prekyslení žalúdka. Kolujú legendy, že ju ľudoví liečitelia používali na nádory žalúdka. Aj listy majú úplne protichodné účinky – ak z nich budeme piť čaj, začnú sa tvoriť obličkové kamene, pri použití zvonka (na obklady), naopak, pomáhajú kamienky rozpúšťať. Okrem toho má detoxikačné účinky a podporuje metabolizmus, posilňuje krvotvorbu a pozitívne ovplyvňuje zdravie pokožky a vlasov. Kontroverznou látkou v rebarbore je kyselina šťaveľová. Niektoré štúdie uvádzajú, že táto kyselina priamo v tele porušuje iónovú rovnováhu vápnika a mali by si ju odpustiť ľudia trpiaci reumatizmom, dnou alebo obličkovými kameňmi.
Vitamíny
A, B, C, K
Živiny a minerály
kyselina šťaveľová, niacín, flavonoidy; vápnik, draslík, mangán, horčík, jód
Pred kuchynským použitím je dobré z listovej stonky stiahnuť tvrdú šupku, stonky nakrájať na dieliky a krátko ich povariť s cukrom a škoricou (pridať môžeme i vanilku). Na koláče môžeme použiť rebarboru aj bez predvarenia, len pokrájanú. Na prípravu koláčov v zimnom období je možné povarenú hmotu sterilizovať ako marmeládu, prípadne nakrájané stonky zamraziť. Túto zeleninu používame podobne ako ovocie, pripravujeme z nej múčniky, náplne do knedlí, ovocné polievky, kompóty, zaváraniny či koláče. Pri varení nikdy nepoužívame hliníkový riad, pretože reaguje so šťavou z rebarbory.
Rebarbora prišla do Európy z Číny, Mongolska a Zabajkalska. Na európskom kontinente ju sprvu začali používať Nemci a Angličania, od 18. storočia sa začala rozširovať aj do ďalších krajín. Už pred vyše tromi tisíckami rokov sa ujala ako potravina a o jej šírenie do celého sveta sa postarali Arabi.
Zapečená rebarbora so škoricou
Potrebujeme:
700 g rebarbory, soľ, 1 PL škorice, 100 g práškového cukru, 190 g hrubej múky, 120 g masla
Postup:
Očistené stonky rebarbory najprv nakrájame na kocky. Do misy dáme múku, práškový cukor, maslo, soľ a škoricu. Dôkladne spracujeme mixérom. Na dno vymastenej zapekacej misky dáme rebarboru. Na rebarboru dáme rozmixovanú hmotu. Vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C a pečieme 40 minút. Výborná je s jogurtom.
Rebarborový džem po domácky
Potrebujeme:
1 kg rebarbory narezanej na 2,5–3 cm kúsky (hmotnosť po olúpaní), 1 kg želírovacieho cukru 1:1, šťava z 1 citróna, sterilizované zaváracie poháre
Postup:
Do mrazničky dáme vychladiť malý tanier alebo misku na omáčku. Rebarboru dáme do antikorového alebo keramického hrnca spolu s cukrom a citrónovou šťavou. Pomaličky zahrievame a dobre miešame, kým sa cukor úplne nerozpustí. Privedieme do varu a stále zbierame všetky povlaky a zrazeniny. Varíme, kým zmes nedosiahne teplotu 105 °C na cukrovom teplomere. Na vyskúšanie správnej konzistencie dáme hrniec z platne, jednu lyžicu dáme na studený tanier a necháme pár minút ochladzovať. Prstami hmotu stlačíme – mala by sa zvrásniť. Ak nie, vrátime hrniec na oheň a varíme ďalšie 2 minúty, potom test opakujeme, kým nedosiahneme správnu tuhosť. Hrniec zložíme z platne, necháme asi 15 minút chladiť, potom teplú zmes naberačkou prelejeme do sterilných zaváracích pohárov a uzavrieme viečkami. Džem necháme vychladnúť viečkami nadol.
