Mnohí poznajú rebarboru ako poloburinu, ktorá rástla pri plotoch, pestovanie tej ušľachtilej si vyžaduje pomerne veľké úsilie. Už v januári poľnohospodári natiahnu na polia fóliu, čím vytvoria akýsi prírodný skleník, v ktorom rebarbora rastie mimoriadne rýchlo. Približne začiatkom marca sa fólia odstráni a rebarbora sa nechá rásť bez ochrany pred mrazom. Ak je na poli dlhšie, stonky budú hrubšie, vláknitejšie a kyslejšie. Rebarbora sa však zvyčajne zbiera, keď je ešte mladá a mäkká.
Jej sezóna sa končí v júni
Prvá mladá rebarbora patrí medzi najskoršiu zeleninu, je k dispozícii koncom marca alebo – v závislosti od počasia – začiatkom apríla. Odvtedy trvá sezóna približne tri mesiace a končí sa najneskôr koncom júna. Potom rastliny potrebujú odpočinok, aby sa zotavili. Rebarbory existuje niekoľko odrôd, jednotlivé však pri rebarbore takmer nehrajú úlohu. Rozlišuje sa najmä zelená a červená rebarbora. Platí pravidlo, že čím intenzívnejšia je červená farba stoniek, tým menej kyslá je ich chuť.
Čítajte aj Kupované alebo radšej vlastné? Hurmikaki si môžete aj dopestovať, prínosy nie sú len v plodoch
Listy nejedzte, sú jedovaté
Rebarbora je skvelá pre postavu, pretože je takmer úplne bez tuku a neobsahuje takmer nijaký cukor. Zelenkavá rebarbora má len 13 kalórií na sto gramov a patrí medzi zeleninu s najnižším obsahom kalórií. Stonky rebarbory obsahujú trochu betakaroténu (provitamínu A), veľa draslíka a trochu vápnika. Okrem toho najmä kyselinu jablčnú a citrónovú, veľa vitamínu C a niekoľko ďalších minerálnych látok. Obsahuje tiež mimoriadne veľké množstvo kyseliny šťaveľovej. Týka sa to najmä jej listov, ktoré sa považujú za jedovaté a nie sú jedlé.
Vyčistí vám organizmus
Rebarbora však obsahuje kyselinu šťaveľovú aj v samotných stonkách. Pre zdravých dospelých alebo mladých ľudí je úplne neškodná. Ak ju pripravujeme s potravinami bohatými na vápnik, ako je mlieko alebo mliečne výrobky, môže sa jej kyslosť trochu znížiť. Napriek tomu by si na rebarbore mali opatrne pochutnávať ľudia s problémami s obličkami, reumatizmom alebo dnou, rovnako ako deti. V ázijskom prírodnom liečiteľstve sa rebarbora používa už približne tritisíc rokov na čistenie krvi a odstraňovanie toxínov z tela. Číňania z jej koreňov vyrábali aj digestív.
Príprava je jednoduchá
Ak kupujeme rebarboru v obchode alebo na trhu, čerstvú spoznáme podľa toho, že jej stonky sú pevné a mierne lesklé. Konce by mali byť šťavnaté a vôbec nie suché. Rebarboru je najlepšie skladovať podobne ako špargľu. Jednoducho ju zabaľte do vlhkej utierky a vložte do priehradky na zeleninu v chladničke. Zostane svieža a chrumkavá niekoľko dní. Dá sa aj ľahko zmraziť: buď ju očistite a zmrazte ju surovú, alebo ju zmrazte uvarenú s cukrom. Jej príprava je pomerne jednoduchá. Mladej a veľmi jemnej rebarbore stačí po umytí odrezať listy a koniec stonky a nakrájať na kúsky. Veľmi hrubé a vláknité stonky by sa však mali dodatočne ošúpať. Rebarbora je vhodná na prípravu kompótu, džemu alebo koláčov: jej jemná kyslosť dodáva mnohým sladkým jedlám rafinovaný, jemne kyslý nádych.
Vždy ju tepelne upravte
Aj použitie rebarbory ako zeleniny v slaných jedlách určite stojí za vyskúšanie. V kombinácii so zázvorom, škoricou alebo iným exotickým korením je sofistikovaným doplnkom k mäsu, rybám a hydine. Osviežením je aj v šalátoch. Všeobecné pravidlo však znie: treba ju krátko tepelne upraviť, najlepšie podusiť. Surová rebarbora je veľmi kyslá a ťažko stráviteľná.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Rebarborovo-jahodový koláč na Varecha.sk