Ideálna je drobivá textúra zeminy po celej ploche, v skutočnosti však zväčša na jednom pozemku, ba dokonca v konkrétnych zónach v závislosti od pôvodného zloženia, externej záťaže, slnečnosti, krytia pred zrážkami či predchádzajúceho pestovateľského využitia nachádzame kamenisté alebo piesčité suché teritóriá, ale aj vlhké hlinité či ílovité záhony s kolísavou kvalitou.
Primárna a sekundárna degradácia
Najmä na pozemkoch s prirodzene vysokým podielom hlinitej a ílovitej pôdy sa zvykne vyskytnúť komplikácia s procesom degradácie – zhutnením. Primárne zhutnenie je podmienené vlastnosťami pôdy, sekundárne privodzuje pôsobenie ľudí. Špeciálne sa to týka nových záhrad, respektíve miest, po ktorých ešte nedávno jazdili stavebné autá či poľnohospodárske mechanizmy. Dôvodom však môže byť aj nesprávne hospodárenie: napríklad nedostatočné organické obohacovanie, nevhodný sortiment hnojív, nedodržiavanie biologicky vyvážených agrotechnických postupov. Následne klesajú výnosy z úžitkových rastlín a horšie prosperuje okrasná vegetácia.
Čítajte aj Posledné jarné mrazíky zaženiete parafínom, ide to však aj lacnejšie
Mikroorganizmy hynú, dážďovky utekajú
Stláčaním pôdnych pórov sa znižuje prevzdušnenie, pričom mikroorganizmy nevyhnutné potrebujú kyslík na produkovanie živín. Ak takýto drobučkí spracovatelia nemôžu plnohodnotne fungovať a ubúdajú, nastávajú hnilobné procesy. Nevyhovujúce zhutnenie zeminy odborne nazývane kompakcia zároveň spôsobuje, že biotop sa mení na nehostinný pre dážďovky ako živočíšnych oráčov: ak sa im cez substrát prechádza len ťažko, prípadne v ňom úplne viaznu, logicky sa sťahujú do priateľskejšieho prostredia.
Tendencia k vysychaniu i podmáčaniu
V tuhej pôde majú rastliny len plytké korene, a preto sú náchylnejšie vysychať, ale aj podliehať chorobám či extrémnym poveternostným vplyvom. Rizikom je aj podmáčanie najmä v obdobiach výdatných dažďov, lebo voda nemôže vsiaknuť. V takýchto podložiach sa potom ukladá čoraz viac vlahy a záťažou sa utlačenie len zhoršuje.
Čítajte aj Aj v malej záhradke môžete pestovať stromy. Treba len zvoliť správne druhy
Nenarobte viac škody ako osohu
Pri kyprení pevnej pôdy nepoužívajte rýľ či iné nástroje bezhlavo. Mohli by ste totiž – hoci s dobrým úmyslom – narobiť viac škody ako osohu. Do ťažkých hlinitých a ílovitých zemín zapracujte kremičitý piesok alebo kompost. Priepustnosť sa tým zvyšuje. Humus však neprevracajte, ak nechcete zahubiť pôdne organizmy pracujúce vo vašich službách.
Zelené hnojenie pomáha
Zdravú pôdu zľahka prevzdušnite rýľovacími vidlami alebo ručným kypričom s jedným až troma hrotmi. Úzky tvar a najmä vymeniteľné násady umožňujú precíznu činnosť aj okolo flóry a pomedzi ňu. Pri uvoľňovaní pôdy pomáha aj tzv. zelené pohnojenie ďatelinou purpurovou, facéliou vratičolistou alebo horčicou bielou. V horúcom lete na pozberaných plochách poslúžia na takýto účel aj aksamietnica a kapucínka.
