Semená zmiešajte s pieskom
Populárnou voľbou z kategórie dekoratívnej flóry sú solitérne vyše metrové náprstníky červené (Digitalis purpurea, na ilustračnej fotografii). Vzpriamené byliny s trúbkovitými – vo vrcholových strapcoch a takmer kolmo na stonku nasadenými – prevažne tmavoružovými výraznými kvetmi patria do čeľade skorocelovitých z radu hluchavkotvarých. Preferujú prekyprenú humóznu pôdu s nízkym obsahom vápnika, majú stredné nároky na vlahu a ocenia polotieň. Semená vzhľadom na ich subtílnosť radšej zmiešajte s pieskom v záujme rovnomerného pokrytia plochy. Alternatívou je predpestovanie a následná výsadba: na štvorcový meter stačí 7 – 8 rastliniek.
Žltý mak pekne doplní funkie či paprade
Mrazuvzdorné náprstníky založené v septembri stihnú do zimy vytvoriť kompaktné prízemné listové ružice, z ktorých sa v ďalšej sezóne atraktívne vyšvihnú. Pestovateľsky podobnou voľbou, ale farebne z inej časti spektra je žltý mak (Meconopsis cambrica) pekne kombinovateľný s funkiami alebo papraďami.
Lazio odoláva múčnatke, Nobel chladu
Do polovice septembra, v regiónoch s miernejším počasím o dva-tri týždne dlhšie, môžete vysievať vitamínmi a ďalšími prospešnými látkami nadupaný špenát siaty (Spinacia oleracea). K obľúbeným jesenným odrodám patria múčnatke dobre odolávajúca Lazio, chlad nadštandardne znáša Nobel s tmavozeleným olistením. Táto listová zelenina vyznáva vlhšiu zeminu s vysokým podielom biologickej hmoty. Výsev urobte do hĺbky minimálne dva centimetre pri medziriadkových rozostupoch aspoň dvadsať centimetrov.

Štvorlístok prináša rezistenciu
Napriek značnému stupňu mrazuvzdornosti nezaškodí ochrana klíčkov špenátu netkanou textíliou, prípadne fóliou. Zber sa začína v novembri a pri otužilých sortách kontinuálne trvá až do apríla. Optimom na zvýšenie rezistencie proti mrazu až k úrovni mínus 12 stupňov Celzia, čo v našich končinách zväčša postačuje, je zachovávanie počtu lístkov do štyroch vrátane.
Počkáte si dva mesiace
Už od najbližších dní a až do konca deviateho mesiaca sa do zeme budú pýtať aj tzv. ázijské šaláty. Výhodné sú potešujúco malými nárokmi na obsah živín v substráte. Do konzumovateľného stavu dorastú približne za dva mesiace. Siahnite po variantoch, ktoré sa dajú čo najčastejšie obstrihávať a zároveň sa vyznačujú uspokojivou odolnosťou proti mrazu. Z orientálnych horčíc sú to napríklad Red Giant a čínska Green in Snow. V tomto smere sa veľmi osvedčila aj japonská zástupkyňa mizuna (Brassica rapa ssp. Japonica) dorastajúca približne do pol metra a vhodná na priamy konzum v šalátoch, ale i podusená.