Prvosienky, nazývané aj primulky, ktoré rastú v okennej debničke, radšej neprikrývame. Takto ich povzbudíme k dlhšiemu kvitnutiu aj počas obdobia, keď prevláda chladné počasie. Rastliny však chránime pred náhlymi nočnými mrazmi. V takom prípade debničku prikryjeme lepenkou, zatepľovacou fóliou alebo plastovým krytom. Cez deň je však potrebné kryt z rastlín sňať.
Vysoká teplota im neprospieva
Izbové prvosienky budú kvitnúť dlhšie, keď ich umiestnime do miestnosti, kde teplota nepresiahne 16 stupňov. Ideálne je, keď sa teplota pohybuje od 12 do 16 stupňov. Ak takúto možnosť nemáme, premiestnime rastliny na noc von na chránené miesto. Raz za dva týždne ich prihnojíme nízkou dávkou hnojiva na izbové rastliny, ktoré zriedime na polovičnú koncentráciu, než ktorú odporúča výrobca.
Čítajte aj Pozerať, ale nechytať: rastlina, ktorej sa radšej oblúkom vyhnite. Nebezpečná krásavica klame telom, nepoužíva sa v kuchyni ani v liečiteľstve
Vonku kvitnú dlhšie
Mnoho odrôd prvosienok možno pestovať aj ako izbové rastliny. No pestovanie vonku, či už na záhone alebo v nádobách, im vyhovuje viac a rastliny dlhšie kvitnú. Prvosienky sa ľahko krížia, a tak môže spoločné vysádzanie rozličných druhov priniesť v nasledujúcich rokoch zaujímavé výsledky. Veľkokveté záhradné hybridy pôsobia veľmi pekne v miskách. Keď odkvitnú, môžeme ich vybrať z črepníkov a vysadiť na záhon. Tam o rok znova zakvitnú.
Krásna, ale nebezpečná
Od decembra do mája kvitne nádherná črepníková Primula obonica. Je vhodná na okenný parapet. Pri manipulácii ju však chytáme len v rukaviciach, pretože môže vyvolať bolestivé alergické reakcie. To platí aj o niektorých ďalších druhoch prvosienok. Skoré prvosienky sa pekne dopĺňajú s jemnými jarnými kvetinami, ako sú nezábudky, narcisy alebo modrice. Vlhkomilné prvosienky harmonizujú s papraďami a rodgerziami.
Čítajte aj Ich pestovanie zvládne každý: izbové rastliny, ktoré vyzerajú vždy dobre a nepotrebujú veľa starostlivosti
Zima je pre ňu dôležitá
Staršiu rastlinu prvosienky zúbkatej môže rozmnožiť tak, že korene rozrežeme na časti dlhé päť centimetrov. Vodorovne ich naukladáme do debničky naplnenej zmesou rašeliny a piesku. Prikryjeme ich asi centimetrovou vrstvou tej istej zmesi. Cez zimu uskladníme korene v studenom parenisku. Keď sa objavia nové výhonky, rastliny ešte necháme na pokoji, pretože sa zakorenia až na jar. Nové rastliny zakvitnú v budúcom roku.
