Potrebuje slnko a ľahkú pôdu
Špargli sa darí všade tam, kde sa darí zelenine a v našich záhradách sa dá pestovať bez problémov. No najviac jej vyhovujú slnečné oblasti s hlinitopiesočnatou suchšou pôdou a nižšou hladinou spodnej vody. V ťažkých a studených pôdach špargľa nebude prosperovať a neznáša ani chlór. Keďže túto zeleninu pestujeme na stanovišti aj 20 rokov, pôdu treba pred výsadbou dobre pripraviť. Prevrstvíme ju do hĺbky najmenej pol metra a dobre vyhnojíme maštaľným hnojom. Môžeme použiť aj zásobné hnojenie priemyselnými hnojivami.
Ako sadiť rastlinky
Na trvalé stanovište vysádzame silné jednoročné alebo dvojročné rastliny v apríli a v máji, a to do pripravených typických brázd hlbokých asi 40 centimetrov. Na ich dno rozložíme vrstvu kompostu a po zaliatí ešte sčasti prihrnieme zeminou. Pri pestovaní väčšieho množstva rastlín robíme brázdy vo vzdialenosti asi 1,20 m od seba. Dva roky po vysadení ošetrujeme rastliny zvyčajným spôsobom, to znamená odburiňujeme, zalievame a prihnojujeme.

Úroda až na tretí rok
Priestor medzi riadkami špargle môžeme využiť na pestovanie plytko sa zakoreňujúcich rastlín s krátkym vegetačným obdobím, ako je šalát, špenát alebo reďkovka. Na jeseň vždy odstrihneme nadzemné rozkonárené časti špargle a rastliny v brázdach prihrnieme kompostom. Mladé výhonky špargle začíname zberať až tretí rok po výsadbe. Skoro na jar nahrnieme nad rastlinami kopčeky do výšky asi 30 centimetrov. Povrch pritlačíme lopatou. Špargľu zberáme niekoľkokrát do týždňa tak, že po odhrnutí zeminy odrežeme výhonok.
Biela a zelená je rozdiel
Spočiatku zberáme len malú časť výhonkov, aby sa rastliny nevysiľovali. Až v ďalších rokoch zberáme dve tretiny výhonkov. Rastliny často a pravidelne prihnojujeme. Zber zelenej špargle je jednoduchší ako zber bielej špargle. Rastliny prihŕňame len tenkou vrstvou zeminy a zberáme z nich zelené, nevybielené výhonky. Zelené výhonky obsahujú v porovnaní s bielymi viac vitamínu C a navyše aj provitamín A.

Prospieva srdcu aj nervom
Špargľa nepatrí u nás medzi tradičnú a rozšírenú zeleninu, čo je škoda. Kto neje špargľu, ten sa ochudobňuje o látky, ktoré prospievajú nášmu zdraviu. Napokon, na liečivé účinky odkazuje aj botanický názov tejto rastliny, asparágus lekársky. Okrem spomenutých pozitívnych účinkoch na srdcovocievny systém je špargľa výborná aj na močové cesty, na nervy, na pokožku aj kĺby. Ženám pomáha zmierňovať predmenštruačný syndróm a zlepšovať stav pokožky.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Špargľové rizoto podľa Jany Hubinskej na Varecha.sk