Z jeho iniciatívy vznikol v roku 1920 Lovecký ochranný spolok pre Slovensko a od tohto dátumu sa u nás oficiálne hovorí o organizovanom poľovníctve, ktoré tak v roku 2020 oslávilo storočnicu. Pri tejto príležitosti vydala Slovenská poľovnícka komora pre laickú verejnosť informačnú brožúru s názvom Poľovníctvo má zmysel. Význam osvetovej kampane je stále aktuálny, pretože nezainteresovaná verejnosť len veľmi ťažko chápe a prijíma skutočný zmysel poľovníctva a nenahraditeľnú úlohu poľovníkov v našom každodennom živote.
Čítajte aj Poznáte poľovnícke desatoro?Ak ani vy nemáte v poľovníckom sektore celkom jasno, možno vám čo-to osvetlia odpovede na najčastejšie otázky, ktoré je dobré poznať pre lepšie pochopenie významu poľovníctva.
Čo je to poľovníctvo?
Súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia a pri dodržiavaní jeho hlavných zásad by nemalo narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy.
Čo je poľovnícky revír (PR)?
Územie, v ktorom sa poľuje. Na Slovensku je možné právo poľovníctva vykonávať len na poľovných pozemkoch (jedného alebo viacerých vlastníkov), ktoré príslušný okresný úrad – pozemkový a lesný odbor uznal za poľovný revír. Aktuálne máme 1¤884 poľovníckych revírov.
Kto je užívateľ poľovníckeho revíru?
Poľovné združenie alebo poľovnícka spoločnosť, ktorá sa stará o zver v danom revíri a platí ročné nájomné vlastníkom pozemkov.
Kto je poľovnícky hospodár?
Osoba, ktorá absolvovala základné a vyššie, takzvané hospodárske skúšky, pričom svojho poľovníckeho hospodára musí mať každý poľovnícky revír. Okrem iného napríklad vypracováva plány chovu a lovu, eviduje počet zveri v revíri, Dohliada na plnenie plánov lovu pri jednotlivých druhoch zveri, kontroluje a eviduje ulovenú zver, dohliada na odbornú prípravu budúcich poľovníkov či vydáva poľovníkom povolenia na lov zveri a potrebné značky.
Kto je poľovník?
Zdravotne spôsobilý stredoškolsky alebo vysokoškolsky odborne poľovnícky vzdelaný človek, alebo ten, kto vykonal odbornú skúšku z poľovníctva a zo strelectva, ktorej predchádzala ročná teoretická aj praktická príprava. Niektorým poľovníkom táto činnosť vyplýva priamo z ich profesie (napríklad Lesy SR, š. p., Vojenské lesy a majetky, š. p.).
Aby mohol poľovník loviť, musí mať:
- poľovnícky lístok,
- zbrojný preukaz,
- platné povolenie na lov zveri,
- značku, ktorou musí označiť každú ulovenú raticovú zver a veľkú šelmu.
Prečo poľovníci lovia zver?
Aby sa nepremnožila, čím predchádzajú:
- škodám na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch,
- šíreniu chorôb prenosných aj na človeka,
- šíreniu nepôvodných druhov živočíchov,
- pohybu zveri v intravilánoch, v ktorých môže byť pre človeka nebezpečná.
Kto je najvyšším riadiacim orgánom poľovníkov?
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktoré tvorí legislatívu a riadi štátnu správu na úseku poľovníctva. Tá schvaľuje plány chovu a lovu na základe vypočítaných stavov a rozhoduje, koľko kusov jednotlivých druhov zveri je možné uloviť v poľovníckych revíroch, aby bolo zabezpečené ich zachovanie v optimálnom počte.
Čo je hlavnou úlohou Slovenskej poľovníckej komory?
Organizuje poľovnícke skúšky, vydáva poľovné lístky, združuje všetkých poľovníkov, zastupuje Slovensko v medzinárodných organizáciách, organizuje poľovnícku kynológiu a sokoliarstvo. Zriadená bola zákonom o poľovníctve.
Ktoré zákony platia pre poľovníkov?
Poľovníci musia dodržiavať zákon o poľovníctve, zákon o lesoch, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o zbraniach a strelive, zákon o veterinárnej starostlivosti a tiež zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov spolu so všetkými ich vykonávacími vyhláškami. Zároveň sa musia riadiť stanovami Slovenskej poľovníckej komory a disciplinárnym poriadkom. Slovenská legislatíva musí byť tiež v súlade s legislatívou a nariadeniami Európskej únie a Európskej komisie.
Aké povinnosti poľovníkom vyplývajú zo zákona?
Musia napríklad dodržiavať veterinárne opatrenia, čím zamedzujú šíreniu chorôb zveri. Týka sa to afrického aj klasického moru ošípaných, besnoty, tularémie či trichinelózy. Tiež musia prikrmovať zver v období núdze zdravotne neškodným krmivom, odstraňovať zrazenú a inak uhynutú zver pri cestách a vodných tokoch, ročne odloviť približne 155-tisíc kusov raticovej zveri, zlepšovať životné prostredie vysievaním políčok, vysádzaním stromov a alejí. Okrem toho napríklad poľovníci každoročne vypustia do prírody viac ako 50-tisíc kusov pernatej zveri, dobrovoľne vyzberajú stovky ton odpadu z prírody po nezodpovedných návštevníkoch a tiež sa už desaťročia venujú práci s mládežou.