Odborníci zároveň upozorňujú na prudké zmeny v peľovej situácii a pribúdajúce alergény, medzi ktorými dominujú najmä trávy a peľ drevín. „V ovzduší sa už vyskytovala takzvaná topoľová vata, čo sú lietajúce semienka topoľov a vŕb, ktoré samy osebe spôsobujú len mechanické podráždenie slizníc. Stávajú sa však nosičom peľových zŕn, preto spôsobujú alergikom značné problémy,“ upozorňuje Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Najviac peľu brezy zaznamenali monitorovacie stanice v Žiline a Banskej Bystrici. Na strednom a severnom Slovensku boli vyššie aj denné koncentrácie peľu duba, buka a jaseňa, ktoré inde postupne ustupujú. „Peľová sezóna brezy sa končí a už len ojedinele dosiahne alergiologicky významné denné hladiny na severnom a strednom Slovensku. Poklesnú denné hladiny peľu hrabu, buka a jaseňa. Mierne môžu stúpnuť koncentrácie peľu duba, ihličnanov z čeľade borovicovitých, pŕhľavy a javora. Na celom území postupne pribudne peľ tráv z čeľade lipnicovitých,“ doplnila Lafférsová a zároveň pripomenula, že s kvitnutím borovicovitých drevín sa v ovzduší objaví typický žltý peľový poprašok.
Čítajte viac Znižuje úzkosť, alergie aj zápaly a v záhrade pôsobí ako nádherná okrasná trvalka – čo ešte dokáže táto liečivka?
Topoľová vata – problém aj zaujímavosť
Topoľová vata je typická pre rýchlo rastúce druhy topoľov, najmä topoľ čierny (Populus nigra). Tento strom prirodzene rastie v teplejších oblastiach pozdĺž riek, no v mestách sa často využíva jeho stĺpovitá forma (var. pyramidalis), obľúbená vo verejnej zeleni. Ďalším známym zástupcom je topoľ osikový (P. tremula) – osika, ktorého listy sa ľahko rozvlnia aj pri jemnom vánku. Topoľ biely (P. alba) je zas zaujímavý tým, že počas horúcich dní otáča listy tak, aby ich biela spodná strana odrážala slnečné lúče, čím znižuje odparovanie vody.
Liečivé účinky topoľa podľa bylinkárky Kopáčovej
Hoci topole bývajú často označované za zdroj alergických problémov, ukrývajú v sebe aj značný liečivý potenciál. Podľa bylinkárky Anny Kopáčovej z Vrbového, autorky kníh Zdravie z byliniek a Zabudnuté bylinky, má topoľ viacero cenných účinkov. „Všetky časti topoľa, teda púčiky, listy aj kôra, obsahujú voňavé éterické oleje a silice, chryzín a ďalšie flavonoidy, živicové a voskové látky, triesloviny, farbivo, manit, terpén, karyofylén a humulén a tiež fenolové glykozidy salicín a populín,“ vysvetľuje bylinkárka. Zároveň dodáva: „Topoľ čierny odporúčam na doliečenie lymskej boreliózy, ako prevenciu proti rakovine prsníka, pri zápaloch dýchacích ciest, pri kašli, zápale a rozdutí pľúc, pri zápale močových ciest a prostaty, pri kĺbovom reumatizme aj proti svalovým kŕčom.“ Vonkajšie použitie topoľa pomáha pri ťažko sa hojacich ranách, vredoch, hemoroidoch či pri kloktaní.
Recept na topoľový čaj
Bylinkárka odporúča aj jednoduchý liečivý čaj z listov topoľa čierneho: Jednu čajovú lyžičku čerstvých alebo sušených listov zalejte štvrť litrom vriacej vody, nechajte 10 minút lúhovať a preceďte. Užívajte dvakrát denne po dobu troch týždňov. Čaj je vhodný ako prevencia rakoviny prsníka, pri zápaloch dýchacích ciest, rozdutí pľúc a na zníženie horúčky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Praktické odporúčanie
Ak patríte medzi alergikov, odporúča sa počas veterných dní obmedziť pobyt vonku, najmä v miestach s vysokým výskytom topoľov. Zároveň si však možno všimnúť, že aj tento často zatracovaný strom ponúka cenné liečivé vlastnosti, ktoré môžu nájsť svoje miesto vo vašej domácej bylinkovej lekárničke.