Vyplýva to z najnovších údajov služby monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS), ktoré boli zverejnené vo štvrtok s odvolaním sa na agentúru AFP. TASR informuje, že podľa týchto údajov bola tohtoročná peľová sezóna v Európe extrémna. CAMS zaznamenala veľmi vysoké sezónne úrovne uvoľňovania peľu z tráv a olivovníkov v južnej Európe a mimoriadne vysoké koncentrácie peľu z brezy v severovýchodných regiónoch kontinentu. Najkritickejšia situácia bola vo Fínsku, kde v máji namerali také extrémne hodnoty peľu z brezy, že vyvolali alergické reakcie aj u inak zdravých jedincov. „Vysoké koncentrácie peľu na jar nie sú nezvyčajné, no ich tohtoročnú úroveň považujeme za mimoriadnu,“ uviedol riaditeľ CAMS Laurence Rouil.
Čítajte viac Alergie sú tichým problémom psov, o ktorom majitelia často netušia. Spoznajte ich príznaky vďaka radám veterinárky
Zmena klímy predlžuje peľovú sezónu
Vedci pripomínajú, že klimatická zmena mení produkciu a šírenie peľu a spór. Skracovanie zimy a teplejšie jarné počasie spôsobujú skoršie kvitnutie rastlín a stromov, čím sa peľová sezóna predlžuje. Výsledkom je dlhšie a intenzívnejšie vystavenie alergénom, ktoré ohrozuje aj ľudí bez doterajších alergických problémov. Podľa odhadov trpí v Európe alergiami prenášanými vzduchom, vrátane ťažkej astmy, približne štvrtina dospelej populácie a 30 až 40 percent detí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) očakáva, že do roku 2050 bude alergiami trpieť už polovica Európanov.
Situácia na Slovensku: trávy a pŕhľavovité dominujú
Na území Slovenska dominuje v ovzduší najmä peľ tráv z čeľade lipnicovitých a pŕhľavovitých. Pretrvávajúca občasná búrková činnosť v uplynulých dňoch miestami prispela k zníženiu koncentrácií peľu a spór, čím aspoň lokálne pomohla alergikom. „V ovzduší bude dominovať peľ tráv z čeľade lipnicovitých, najsilnejšieho alergénu skorého leta. Denné hladiny peľu drevín majú klesajúcu tendenciu, peľ tráv a bylín už nadobudol dominanciu. Trávy prechádzajú druhým kvitnutím a predpokladáme, že na väčšine územia stúpnu denné koncentrácie, ako aj peľu pŕhľavovitých a ostatných bylín. Vplyvom výkyvov počasia a búrkovej činnosti budú značné regionálne rozdiely v množstve peľu a spór v ovzduší,“ uviedla Janka Lafférsová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podľa monitorovacích staníc boli najvyššie koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých zaznamenané v Žiline, Nitre, Košiciach a Banskej Bystrici. Peľ pŕhľavovitých dosiahol najvyššie denné hodnoty v Žiline a Banskej Bystrici. Peľové spektrum dopĺňali v nižších koncentráciách dreviny z čeľade borovicovitých, gaštan, pajaseň, agát, baza, lipa či peľ astrovitých, mrlíkovitých, mrkvovitých, skorocelu a štiavu.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Znečistenie a invázne druhy zhoršujú alergie
Citlivosť ľudí na alergény zvyšuje aj znečistenie ovzdušia. Jemné prachové častice či chemické látky môžu dráždiť dýchacie cesty a zhoršovať alergické prejavy. Navyše sa do nových oblastí šíria invázne druhy rastlín, ktoré produkujú silné alergény a rozširujú spektrum alergických reakcií.
Dym z požiarov zhoršil kvalitu ovzdušia
Kvalitu ovzdušia v Európe medzi marcom a májom zhoršili aj lesné požiare. Emisie z aprílových požiarov vo Veľkej Británii boli druhé najvyššie od roku 2003. Dym z rozsiahlych požiarov vo východnom Rusku sa dostal až do Číny a Japonska, zatiaľ čo koncom mája zasiahli Európu aj splodiny z veľkých kanadských požiarov.