Kapustová zelenina: zimná zásobáreň zdravia
Kapusta, kel, brokolica či kel ružičkový patria k tradičným plodinám, ktoré sa pestujú už celé stáročia. Nie je to náhoda – všetky druhy kapustovej zeleniny sú bohaté na vitamíny, minerály a vlákninu. V čase, keď ľudia nemali chladničky ani dovoz citrusov, bol to práve kapustový zeleninový jedálniček, ktorý ich chránil pred nedostatkom vitamínov.
Čo patrí medzi kapustovú zeleninu?
Pod pojmom kapustová zelenina rozumieme rôzne kultúrne formy kapusty obyčajnej (Brassica oleracea). Patrí sem biela a červená kapusta hlávková, kel hlávkový, kel kučeravý, kel ružičkový, brokolica, karfiol, ale aj kaleráb. V širšom zmysle sa k nim zaraďujú aj kapusta čínska či kapusta pekinská, ktoré botanicky patria k druhu Brassica rapa.
Prečo je kapusta považovaná za zimné jedlo?
Mnohé druhy zostávajú na hriadke až do zimy – aj v januári či vo februári. Kel ružičkový a kučeravý dokonca získavajú lepšiu chuť až po prejdení mrazom – ich listy potom strácajú horkosť a sú sladšie. Kapusta hlávková sa dá skladovať celé týždne, a už od antiky sa z nej pripravoval kyslý kapustový pokrm – tradičná kvasená kapusta, ktorá chránila pred skorbutom (choroba spôsobená nedostatkom vitamínu C).
Čo spôsobuje typickú chuť a vôňu?
K zvláštnej chuti kapusty prispievajú glukozinoláty – tzv. horčičné silice. Pôsobia antibakteriálne, chránia pred plesňami a podľa viacerých štúdií majú dokonca protirakovinový účinok. Najviac ich obsahuje kel ružičkový. Fermentované výrobky ako kvasená kapusta alebo kapustová šťava prospievajú tráveniu a podporujú zdravú črevnú mikroflóru.
Vitamíny a minerály v kapuste
Kapustová zelenina je plná vitamínu C – v keli ružičkovom či brokolici nájdete až 90 mg v 100 g uvarenej zeleniny, čo je 90 percent dennej odporúčanej dávky. Okrem toho obsahuje aj vitamíny A, E a betakarotén. Z minerálov sú významné vápnik, horčík, draslík a železo – teda látky dôležité pre kosti, svaly aj krvotvorbu.
Ako kapusta prospieva zdraviu
- Posilňuje imunitu v zimnom období,
- chráni pred osteoporózou vďaka vápniku,
- pomáha tráveniu vďaka vláknine,
- zlepšuje činnosť svalov a srdca,
- obsahuje antioxidanty s protirakovinovým účinkom.
Ako spracovať a pripraviť kapusu
Kapusta je nízkokalorická, ale sýta. Najlepšie je konzumovať ju čerstvú, pretože pri dlhom skladovaní stráca vitamíny. Vhodná je aj na mrazenie – napríklad po krátkom blanšírovaní. Pre lepšie využitie vitamínov by sa mala vždy pripravovať s trochou tuku – olejom, maslom alebo slaninou.
Náš tip: drobné listy na kalerábe či karfiole obsahujú ešte viac živín než samotná buľva a hlávka, preto ich nevyhadzujte.
Ako predísť nafukovaniu
Vláknina v kapustovej zelenine podporuje trávenie, no u citlivejších ľudí spôsobuje nadúvanie. Tomu sa dá predísť pridaním štipky rasce pri varení. Pomáha aj šálka feniklového čaju po jedle. Menej nadúvajúce druhy sú karfiol, brokolica a kaleráb.
Praktické tipy do kuchyne
Ak vás odrádza typická vôňa pri varení, pomôže pridať do vody trošku octu. Kapustu sa oplatí kombinovať s mäsom, zemiakmi či strukovinami, ktoré ju chuťovo vyvážia. A kto chce skúsiť tradičný recept, nemal by vynechať domácu kvasenú kapustu – patrí k najzdravším potravinám zimy.