Zatiaľ čo ovocie a zelenina majú v zime obmedzenú dostupnosť alebo po skladovaní nižší obsah vitamínov, ihličnaté stromy si svoje zásoby uchovávajú priamo v ihličí. Práve to z nich robí jeden z najzaujímavejších, no stále málo využívaných zimných zdrojov kyseliny askorbovej.
Ihličie nie je len jarná záležitosť
Väčšina ľudí si liečivé využitie ihličnanov spája s jarou. Sirupy z mladých výhonkov smreka, borovice či jedle majú v ľudovej medicíne dlhú tradíciu a dodnes sa používajú pri kašli, zahlienení či prechladnutí. Menej známe však je, že ihličie má vysoký obsah vitamínu C aj v zime – a v niektorých prípadoch dokonca vyšší než na jar. Z biologického hľadiska je to logické. Ihličnany si v chladnom období chránia pletivá pred mrazom a oxidačným stresom práve zvýšeným obsahom antioxidantov, medzi ktoré patrí aj vitamín C.
Ihličie, ako zdroj vitamínov odporúča aj Diana Mozoláková, autorka knihy Liečivá sila divokých byliniek alebo Liečivá sila stromov a plodov. Vyskúšajte napríklad jej borovicovú sódu.
Koľko vitamínu C obsahuje smrekové ihličie?
Obsah kyseliny askorbovej v ihličí sa líši podľa druhu, veku ihličia a stanovišťa. Pri smreku sa v odborných zdrojoch uvádzajú hodnoty približne 175 až 400 mg vitamínu C na 100 gramov ihličia. Staršie, prezimované ihličie pritom môže obsahovať viac vitamínu C než mladé jarné výhonky. V porovnaní s bežnými potravinami ide o mimoriadne vysoké čísla – citrón má približne 50 mg vitamínu C na 100 g, pomaranč ešte menej. V zime sa tak smrekové ihličie radí hneď za šípky a rakytník medzi najbohatšie prírodné zdroje vitamínu C dostupné v našich podmienkach.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prečo sa vitamín C z ihličia nestráca varením?
Jedným z častých mýtov je predstava, že vitamín C sa pri tepelnej úprave vždy zničí. Pri ihličí to však neplatí absolútne. Krátke varenie alebo lúhovanie v horúcej vode pomáha vitamín C uvoľniť do nápoja, pričom straty nemusia byť zásadné. Práve preto sa ihličie tradične používa vo forme čajov, odvarov či macerátov. Intenzitu chuti aj silu nápoja si možno jednoducho prispôsobiť množstvom použitého ihličia a dĺžkou lúhovania.
Zber ihličia má jasné pravidlá
Rovnako ako pri bylinkách aj pri ihličí platí, že rozhodujúci je jeho pôvod. Ihličie musí pochádzať z čistého prostredia, mimo frekventovaných ciest a oblastí s intenzívnym znečistením. Nevhodné sú aj stromčeky z predaja, ktoré mohli byť chemicky ošetrené proti vysychaniu alebo škodcom. Najlepšou voľbou je vlastná záhrada alebo lesné porasty v čistých lokalitách. Na spracovanie sa najčastejšie využíva smrek a borovica, no vhodná je aj jedľa, duglaska a v sezóne aj ihličie smrekovca opadavého.
Čaj, odvar aj zimný med
Najjednoduchším spôsobom využitia ihličia je čaj alebo odvar. Ihličie sa pred použitím jemne naseká, aby sa uvoľnili účinné látky, a zaleje sa horúcou vodou alebo krátko povarí. Okrem vitamínu C obsahuje aj silice, flavonoidy a ďalšie antioxidanty, ktoré podporujú dýchacie cesty a celkovú odolnosť organizmu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Popri čajoch si svoje miesto našli aj zimné medy s ihličím, v ktorých sa účinné látky uvoľňujú bez tepelnej záťaže. Práve tieto formy sú vhodné pre ľudí, ktorí hľadajú prirodzené spôsoby podpory imunity bez chémie.
Čítajte viac Prírodný bojovník proti infekciám? Jedna lyžička denne má prekvapivé účinky – odborníci hovoria o mimoriadnej sile
Čo je dobré vedieť skôr, než ihličie vyskúšate?
Hoci ide o prírodný zdroj vitamínov, ihličie nie je vhodné pre každého. Ľudia s alergiou na silice, tehotné ženy či osoby s chronickými ochoreniami by mali byť opatrní a začínať s malými dávkami. Dôležité je tiež nezamieňať jedlé druhy ihličnanov s toxickými – napríklad tis obyčajný je prudko jedovatý a na spracovanie sa nikdy nepoužíva. Ak sa dodržia základné pravidlá, môže byť ihličie cenným a dostupným doplnkom zimného jedálnička.
