Baklažán: Jablko bláznov, bojujúce s cholesterolom

Plody baklažánu dosahujú hmotnosť až dva kilogramy. Ozajstní labužníci však dávajú prednosť plodom oveľa menším, najlepšie s priemerom od 5–8 centimetrov.

Baklažán sa konzumuje celý, vrátane fialovej šupky, odstraňuje sa z neho iba zelená čiapočka. Aj keď šupka môže byť niekedy húževnatá, netreba ju odstrániť, ak si to recept vyložene nežiada – práve pod ňou sa ukrýva najviac cenných látok.

Baklažán obsahuje horké látky, ktoré podporujú vylučovanie žlče a pomáhajú tak správnemu tráveniu. Výrazne znižuje obsah cholesterolu v krvi, bráni lámavosti drobných krvných kapilár a má aj antioxidačné účinky, je aj nedoceniteľným pomocníkom pri odvodňovaní organizmu a pomáha pri ochoreniach obličiek, zápaloch močových ciest alebo chronických ochoreniach srdca a ciev spojených s opuchmi. Baklažán je vhodný pre osoby trpiace zápchou. Neobsahuje lepok, je teda potravinou vhodnou pre ľudí trpiacich celiakiou. V plode bol preukázaný vysoký obsah pektínov, ktoré priaznivo pôsobia na krvný tlak i črevné mikroorganizmy. Zaujímavosťou je, že baklažán obsahuje viac nikotínu ako akákoľvek iná jedlá rastlina. Množstvo nikotínu v baklažáne je však zanedbateľné v porovnaní s množstvom nikotínu prijímaným pasívnym fajčením.

Existuje veľa spôsobov, ako baklažán upravovať. Najbežnejšie je marinovanie, pečenie na grile, zapekanie alebo vyprážanie. V arabskej kuchyni sú bežné plnené zapečené baklažány alebo pasta z pečených baklažánov zvaná baba ghanoush. Treba skúsiť baklažán upiecť v rúre a vydlabanú dužinu zmiešať s citrónovou šťavou, olivovým olejom, soľou, korením a čerstvými bylinkami. Vznikne nevšedná nátierka na hrianky. Môžeme z neho pripraviť musaku s mäsom aj bez neho, zapekať ho s paradajkovou salsou a parmezánom.

Doložený pôvod baklažánu siaha do stredoveku. Prvýkrát ho doviezli kupci do Stredomoria a na Balkán pravdepodobne z Číny, Barmy alebo Indie. V trinástom storočí sa odtiaľ jeho pestovanie začalo šíriť do väčšiny Európy. V Spojených štátoch, Austrálii a Kanade sa pre baklažán používa označenie „eggplant", pripomína kačacie alebo husacie vajíčka.

Grilovaný baklažán s omáčkou tahini

Potrebujeme:
4 baklažány, 3 PL olivového oleja, 1 kl soli
Tahini omáčka: 1/2 kl krupicového cukru, 1/4 hrnčeka sezamovej pasty tahini, 2 PL citrónovej šťavy, 1/4 hrnčeka vody, 1 kl sušeného cesnaku, 1 PL nakrájanej petržlenovej vňate, 1/2 kl soli
Postup:
Baklažány umyjeme, rozrežeme pozdĺžne a v reze ich osolíme. Položíme ich na podnos rezom nadol a necháme odležať asi pol hodiny, aby sme z nich odstránili nadbytočnú vlhkosť. Medzitým ušľaháme v šľahači dohladka všetky ingrediencie na omáčku tahini. Gril dopredu rozpálime na vysokú teplotu. Baklažány dobre osušíme papierovými utierkami a v reze ich potrieme olivovým olejom. Položíme ich jednotlivo na rošt do rozpáleného grilu rezom nadol a zľahka ich k roštu pritlačíme. Grilujeme asi 5 minút, potom ich otočíme a grilujeme ešte asi 2 minúty. Mali by byť dobre prepečené. Hotové baklažány na tanieri ešte raz potrieme olivovým olejom a podávame s pripravenou omáčkou tahini. Tento baklažán na japonský spôsob môže byť alternatívou mäsa pre vegetariánov. Ako príloha sa však hodí aj ku grilovanému a k pečenému mäsu.

Krémová baklažánová polievka s kapiou a paradajkami

Potrebujeme:
1 kg baklažánu, 2 strúčiky cesnaku, 120 g kapie, 1 kl olivového oleja, 2 kl mletého čierneho korenia, 120 g paradajok, 300 ml zeleninového vývaru
Postup:
Do rúry vložíme baklažán a kapiu a pečieme, kým dužina nezmäkne a šupka nesčernie. Olúpeme a dužinu nahrubo nakrájame. Rozohrejeme olej, za pravidelného miešania doň vsypeme cesnak a paradajky a smažíme 2 minúty. Potom prisypeme baklažán, kapiu, prilejeme vývar a všetko okoreníme. Zeleninovú zmes privedieme do varu a na miernom plameni ju varíme 4 minúty. Hrniec odstavíme z platne a necháme trochu vychladnúť. Zeleninu i s vývarom prelejeme do mixéra a rozmixujeme ju. Zmes znovu privedieme do varu a zvoľna varíme 3–5 minút, kým sa neprehreje.