Prečo vtákom v zime nezamŕzajú nohy a kde robia ľudia pri kŕmení chyby? Jedna z nich môže mať katastrofálne následky

Zima rozdeľuje vtáky do dvoch veľkých skupín. Sťahovavé druhy, ako lastovičky či bociany, vyhľadávajú teplejšie podnebie Európy a Afriky, kde majú istotu potravy. Tie, ktoré zostávajú – sýkorky, vrabce, drozdy či červienky – patria medzi tzv. stanové druhy a krátkotiahnice. Presúvajú sa len na krátke vzdialenosti a mrazivú zimu prežívajú priamo v našom prostredí.

Ich prežitie však nie je samozrejmé. Zimná nočná teplota môže byť rozhodujúca – pri dlhodobom poklese pod –10 °C sa úmrtnosť drobných spevavcov citeľne zvyšuje.

Vyššia spotreba energie

Telesná teplota vtákov sa udržiava v rozmedzí 38 až 42 °C, čo je pri mínusových teplotách energeticky veľmi náročné. Podľa štúdií publikovaných v Journal of Experimental Biology môžu malé vtáky počas jednej mrazivej noci spáliť 8–12 % svojej hmotnosti v tukových zásobách. To znamená, že ak sa im nepodarí ráno rýchlo nájsť potravu, dostávajú sa na hranicu vyčerpania. Niektoré druhy využívajú extrémnu stratégiu – krátkodobé zníženie telesnej teploty a metabolizmu. Tento stav sa nazýva torpor. Znížením teploty o niekoľko stupňov ušetria značné množstvo energie, no zároveň sa stávajú menej pohyblivými a ľahšie napadnuteľnými predátormi.

Foto: SHUTTERSTOCK

vtáky, prikrmovanie, DIY, kŕmidlo

Perie ako izolácia

Vtáky nosia dokonalú prirodzenú izoláciu. Vonkajšia vrstva peria je odolná voči vetru a vlhkosti, vnútorná vrstva páperia funguje ako izolačná deka. Keď teploty klesnú, vtáky si perie načechrajú – mechanicky tak zväčšia objem a vytvoria medzi perami vzduchové kapsy, ktoré sa ohrejú telesným teplom. Tmavšie operenie navyše absorbuje slnečné žiarenie rýchlejšie, čo im pomáha počas krátkych zimných popoludní dopĺňať energiu. Sťahovanie hlavy k telu a obmedzenie pohybu potom minimalizujú tepelné straty.

Spoločné nocovanie

Niektoré druhy volia sociálnu stratégiu. Vrabce, kráľčeky, brhlíky či zaunkönigi prespávajú v skupinách. Schovávajú sa do hustých ihličnanov, opustených búdok alebo prirodzených dutín stromov. Blízkosť tiel iných vtákov môže zvýšiť teplotu v úkryte až o niekoľko stupňov, čo často rozhoduje o prežití.

Prečo im nezamŕzajú nohy

Fenomén, ktorý fascinuje aj laikov: vtáky stoja na ľade bez toho, aby k nemu primrzli. Dôvodom je špeciálne usporiadanie ciev, nazývané protiprúdový výmenník tepla. Cievy vedúce do nôh sa dotýkajú tých, ktoré z nôh odvádzajú krv späť. Studená krv z nôh tak ochladzuje teplú krv pritekajúcu z tela a naopak – vracajúca sa krv sa zohrieva. Tým sa minimalizuje teplotný rozdiel medzi chodidlom a povrchom, na ktorom vták stojí – takže nedochádza k roztápaniu ľadu a následnému primrznutiu.

Foto: SHUTTERSTOCK

vtáky, prikrmovanie, kŕmidlo,

Zimné prikrmovanie

Prikrmovanie vtákov je témou diskusií, no odborné organizácie sa zhodujú, že správne vedené zimné kŕmidlo pomáha najmä mestským a prímestským populáciám.

Čítajte viac KVÍZ: Viete, ktoré vtáky u nás zostávajú počas zimy? Otestujte sa v našom obrázkovom kvíze

Kedy prikrmovať

Najvhodnejší čas je od prvej súvislej snehovej pokrývky až do skorej jari, keď sa opäť objaví hmyz. Dlhodobé štúdie z Cornell Lab potvrdili, že neprerušené celoročné kŕmenie nemá negatívny vplyv, pokiaľ sa dodržiava hygiena kŕmidla.

Čo vtáky naozaj potrebujú

• Čomu sa vyhnúť: chlieb, pečivo, slané a korenené jedlá, zvyšky z kuchyne – vtákom škodia a rýchlo plesnivejú.

Foto: SHUTTERSTOCK

vtáky, prikrmovanie, DIY, kŕmidlo,

Hygiena kŕmidla

Najčastejším rizikom zimného prikrmovania nie je samotná potrava, ale nedostatočná hygiena. Kŕmidlo treba čistiť minimálne raz týždenne teplou vodou, bez chemikálií. Zvyšky krmiva a trus môžu prenášať trichomonózu či salmonelózu, ktoré sa medzi vtákmi rýchlo šíria, najmä v uzavretých spoločenstvách.

Čítajte viac Kŕmidlo bez čistenia je ako jedovatá návnada. Odborníci varujú pred chybami, ktoré vtáky stoja život