Tento trend vznikol v 19. storočí v Anglicku a v súčasnosti zažíva v modernom európskom sadovníctve svoju renesanciu.
Majitelia záhrad, ktorí striktne netrvajú na hustom, intenzívne kosenom trávniku, alebo sú fanúšikmi prírodných záhrad, si môžu jarné obdobie vychutnať v podobe pestrofarebnej lúky. Špeciálne kvetinové lúky, ktoré kvitnú od mája až do konca leta, už viacerí poznajú. Málokto však vie, že ešte väčšiu farebnú slávnosť možno vytvoriť aj skoro na jar, a to vďaka skoro kvitnúcim cibuľovým a hľuznatým rastlinám.
Včas na jar sa v trávniku uplatnia najmä efemérne cibuľové rastliny. Túto skupinu rastlín charakterizuje veľmi skoré kvitnutie, niekedy už koncom januára, a nízky vzrast. V prírode sa vyskytujú väčšinou v riedkych listnatých lesoch, preto kvitnú ešte skôr, ako stromom vyrastajú listy. Sú prispôsobené podmienkam vo vyšších bylinných porastoch. Preto nič nebráni tomu, aby ste do trávnika vysadili kombinácie rôznych cibuliek – bielo kvitnúcich snežienok, bledúľ, modro kvitnúcich scíl a modraviek.
Chladnú bielu a modrú možno oživiť niektorými hľuznatými rastlinami ako žltým tavolínom a šafranom, ktorý kvitne v širokej škále farieb. Zaujímavo pôsobia aj jednoliate, biele snežienkové polia či modré lagúny husto vysadenej scily sibírskej. Použitie cibuľovín v trávnatých porastoch je možné aj v neskorších obdobiach – po vzídení trávnika. Ak sa rozhodnete predĺžiť efekt kvitnúcej jarnej lúky do apríla či začiatku mája, môžete použiť vyššie rastliny. Pre vzídené trávnaté porasty sú vhodné rastliny napríklad narcis, scila hispánska, chochlačka dutá či korunkovka strakatá. Tie dosahujú výšku 25 cm a viac, preto dokážu konkurovať a vyniknúť aj vo vyššej tráve.
Po farebnej jarnej paráde sa trávnik znova premení na súvislú zelenú hmotu. Odkvitnuté rastliny pomaly vyzrievajú už len v forme listov, ktoré im začiatkom leta postupne uschnú. Zvyšok sezóny zostávajú pod zemou len v podobe cibúľ a hľúz. Rastliny preto nepoškodí ani zvýšená aktivita na trávniku.
Na vytvorenie jarnej lúky sú vhodné trávniky, ktoré nebudú počas jari intenzívne využívané, nepotrebujú včasnú kosbu, prerezávanie a intenzívne hnojenie. Jarná lúka je vhodná skôr do väčších záhrad, kde sa dá časť trávnika ponechať ako pohľadová kulisa s výsadbou cibuľovín a časť udržiavať intenzívne. Možno ju tiež uplatniť v extenzívne udržiavaných záhradách vidieckeho charakteru, kde sa uprednostňuje prirodzený ráz trávnika.
Pre jarné kvety sa hodia napríklad trávniky v ovocných sadoch, pod listnatými stromami alebo okraje krovitých porastov. Ako lem môžu jarné rastliny vytvoriť v kombinácii s konármi drevín zaujímavé farebné kreácie či kontrasty. Napríklad žlté, modré aj biele farby kvetov sa pekne uplatnia s koralovo červenými konármi svíba bieleho.
Aby lúka pôsobila čo najprirodzenejšie, je vhodné založiť ju ešte skôr, ako bude vysiaty trávnik. Je ideálne, keď sa na to myslí už pri plánovaní záhrady. Väčšiu prirodzenosť možno dosiahnuť, ak všetky cibule a hľuzy navzájom zmiešate a voľne roztrúsite na upravenú pôdu. Potom už len opatrne chodiť po ploche budúceho trávnika, hĺbiť jamky v mieste dopadu cibuliek a zakopávať. Odporúča sa hĺbka rovná 3–násobku veľkosti cibule alebo hľuzy. Vzdialenosť jednotlivých cibúľ by nemala byť menšia ako 10 cm. Ak nechcete zničiť existujúci trávnik je lepšie situovať rastliny do viacerých hniezd, alebo do súvislých lemov. Výsadba prebieha vždy na jeseň.
Cibuľové a hľuznaté rastliny tohto typu sa už z trávnika nevyberajú. Rokmi sa voľne rozmnožujú a zahusťujú. Farebné pôsobenie je tak z roka na rok hustejšie a krajšie.
Zásady použitia cibuľových a hľuznatých rastlín v trávnikoch
- Ide o svetlomilné rastliny. Takúto lúku nikdy nevysádzajte na severných a zatienených miestach. Výnimkou sú výsadby pod listnatými stromami, ktoré v čase kvitnutia rastlín ešte nerašia.
- Trávnik sa prvýkrát kosí až začiatkom júna. Listy rastlín sa odstraňujú až po ich vyschnutí, inak rastliny nestihnú dostatočne vyživiť cibuľu či hľuzu a nemusia budúci rok kvitnúť. Z tohto dôvodu ich výsadba nie je vhodná pre intenzívne ošetrované trávniky.
- Rastliny sa vysádzajú na jeseň do jamky, ktorá je 3–krát hlbšia ako výška cibule či hľuzy. To znamená, že ak má cibuľa výšku 2 cm, vysádzame ju do 6 cm hlbokej jamky.
- Cibuľové rastliny sa vysádzajú vždy koreňom nadol. Zmena polohy cibule poškodí vývoj rastliny.
Autorka pôsobí v Ústave záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulty architektúry STU v Bratislava ako autorizovaná krajinná architektka.
