Pásavku zemiakovú poznajú aj tí, ktorí zemiaky nepestujú. Je totiž najznámejším škodcom, ktorý napadá zemiaky. Ako škodí? Obrýzaním listov, stoniek, ale niekedy aj zemiakových hľúz. Škody spôsobujú larvy, aj dospelé chrobáky. Ekologicky môžeme zemiaky ochrániť tak, že ich z listov zbierame ručne. Ochranou je aj to, že zemiaky nebudete pestovať dva roky po sebe na rovnakom mieste. Ak sa vám nepodarí zozbierať všetky chrobáky, budete musieť pristúpiť k chemickému postreku.
Čítajte aj Pestovanie zemiakov nie je veda. Ako na to ísť správne?
Drôtovce sú ďalším významným škodcom zemiakov. Živia sa koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov. Tie po takomto zásahu začnú hnednúť.
Bojovať proti nim môžeme napríklad tým, že na jar na paličky napichneme kúsky mrkvy a zakopeme aspoň päť centimetrov do zeme. Potom už len paličky kontrolujeme a drôtovce ničíme.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zbaviť sa ich môžeme aj tak, že k zemiakom vysadíme repku, ktorá v sebe obsahuje látky, ktoré sú pre drôtovce toxické. Ďalšou možnosťou je vysadenie aksamietnice, známej aj ako smraďoška alebo aj nechtík. Na škodcov pôsobia odpudzujúco.
Chemickou verziou, ako sa zbaviť kováčika zemiakového, je napríklad postrekový insekticíd s významným repelentným účinkom.
Choroby ich napadajú aj pri skladovaní
Pleseň zemiaková (Phytophthora infestans): je najrozšírenejšia hubová choroba zemiakov vo fáze pestovania. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12 až 23 °C, ak trvajú najmenej dva dni za sebou.
Na listoch sa napadnutie šíri od okrajov, ako sivobiele až hnedé lézie, podobné olejovým škvrnám. V rokoch so silným výskytom plesne je najlepšou prevenciou napadnutia hľúz rýchly zber zemiakov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Urýchlené ukončenie vegetácie je potrebné pri napadnutí vňate 5 až 20 %. Na hľuzách sú viditeľné mierne priehlbené olivovo-šedé škvrny na pokožke, dužina pod nimi je hrdzavo hnedá a kompaktná.
Takto napadnuté hľuzy nie sú vhodné na konzum. Chemickou ochranou je aplikácia fungicídov počas vegetácie v 10 až 14-dňových intervaloch.
Čítajte aj Čím viac dážďoviek v záhrade, tým lepšie
Mokrá hniloba zemiakov (Erwinia carotovora). Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia.
Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ochrana spočíva v používaní zdravého sadiva, zabránení tvorby vodného filmu na hľuzách ich vysušením pred uskladnením, triedení hľúz počas skladovania a výsadbe do vyhriatej pôdy. Nesadiť zemiaky 2 roky po sebe. Chemická ochrana nie je možná.
Suchá hniloba zemiakov (Fusarium solani, Fusarium sambucinum) prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia.
Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia.
Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. Na porastoch vädnú celé rastliny, čo je spôsobené spráchnivením materskej hľuzy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Prevenciou je skladovanie zdravých zemiakov bez prímesí pôdy. Počas skladovania udržiavajte teplotu pod 6 °C, vysádzajte len zdravé hľuzy. Chemická ochrana je v morení sadiva prípravkami Dithane M 45 a Novozir MN 80.
Čítajte aj Ako uchovať medvedí cesnak
Obyčajná chrastavitosť zemiaka (Streptomyces scabies) sa tiež najviac prejavuje na hľuzách. Baktérie sa bežne nachádzajú v pôde, do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období.
K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy. Chemická ochrana nie je možná.
Zdroj: ministerstvo pôdohospodárstva
