Ak zakladáme živý plot, v máji je potrebné dokončiť vysádzanie všetkých predpestovaných rastlín. Niečo ešte môžeme vysadiť neskôr počas leta, no je to vždy trochu risk, pretože v horúcom a suchom počasí je vyššie riziko, že sa kry neujmú, a to dokonca ani vtedy, keď ich dobre zalievame. Preto radšej prípadnú nedokončenú výsadbu odložíme na september, keď je už počasie daždivejšie. Všetky čerstvo vysadené dreviny stále zalievame. Večer ich vždy rosíme, aby neuschli, pričom sa zameriavame najmä na nové listy a výhonky.
Fólia je veľký pomocník
Praktickým pomocníkom pri výsadbe živých plotov je čierna fólia. V záhradkárskych potrebách alebo supermarketoch ju kúpite za pár eur, ktoré sa vám mnohonásobne vrátia. Fóliu vystrieme na miesto výsadby a fixujeme na okrajoch (napríklad tehlami alebo väčšími kameňmi). Potom urobíme do fólie zárezy a do vzniknutých otvorov zasadíme rastliny. Fóliu ešte zakryjeme drvenou kôrou a lístím.
Takto pripravená plocha obmedzí v lete nadmerné vyparovanie vody z pôdy. Zároveň zabráni rastu buriny a v zime zasa ochráni korene drevín pred mrazom. Fóliu môžeme použiť i na zeleninových záhonoch, urobí nám tam rovnako dobrú službu. Často sa používa aj pod jahody.
Krušpán áno či radšej nie?
Keď sa povie živý plot, väčšina ľudí si automaticky predstaví zastrihnutý buxus, bežne nazývaný krušpán. Jeho nevýhodou nie je ani tak to, že je pomerne opozeraný, ako skôr to, že ho často napádajú choroby a škodce. Výhodou je zasa nenáročné pestovanie a nekonečné možnosti tvarovania.
V posledných rokoch sa na Slovensku rozmohol škodca krušpánu – vijačka krušpánová. Húsenice dokážu za niekoľko dní zožrať celý živý plot a bez včasného zásahu chemickým postrekom nemáte šancu ho zachrániť. Byľomor krušpánový zasa ničí listy, ktoré začnú strácať farbu a objavujú sa na nich škvrny. Keď zbadáte tieto zmeny, takisto hneď siahnite po chémii. Listami sa kŕmi aj méra krušpánová, pomôže proti nej iba chémia. Škody, ktoré napácha roztoč krušpánový, neuvidíte hneď, ale treba spozornieť, keď buxus stráca farbu a vitalitu. Vhodným mesiacom na ochranné postreky krušpánu je práve máj.
Čítajte aj Vraj zlá burina nevyhynie? Poradí si s ňou ocot
Keď vás neodradia riziká a rozhodnete sa krušpán pestovať, rastliny vysádzajte asi 35 centimetrov od seba, budú sa rozrastať. Pôda musí byť dobre vyhnojená. Krušpán je známy svojou schopnosťou vyrovnať sa so suchom, mladé rastliny však treba výdatne zalievať. Živý plot z krušpánu môže byť aj viacfarebný, pokiaľ vysadíte rastliny predpestované z odrezkov rôznych krov. Krušpán môže ako živý plot lemovať celú záhradu alebo zastrihnutý do dekoratívnych tvarov efektne oddeľovať jednotlivé zóny záhrady. Do nízkych živých plotov slúžiacich ako obruba sú vhodné odrody Suffruticosa alebo Elegantissima. Do vyšších živých plotov je výborná Myrtifolia a na jednotlivo tvarované kry zasa Handsworthiensis.
Sú aj iné možnosti
Keď chcete vždyzelený, rýchlo rastúci, hustý a ľahko udržiavateľný živý plot, skúste napríklad cypruštek Lawsonov (Chamaecyparislawsoniana), ktorý vám urobí rovnako dobrú službu ako tuja. Mladé stromčeky však treba vysadiť čo najskôr, vo vzdialenosti asi 60 centimetrov od seba.
Nepotrebujú oporu, zato vyžadujú strih v období od júla do septembra. Živý plot môžete založiť aj z listnáčov ako buk alebo hrab, no je už náročnejší na údržbu. Vhodný je aj tis, ktorý síce rastie pomaly, ale prírastky sa po niekoľkých rokoch zvyšujú. Veľmi pekný je plot zo zobu vtáčieho a zemolezu lesklého.
Ako správne strihať
Živý plot je vhodné udržiavať na výšku maximálne 1,7 metra. Vyššie dreviny sa strihajú ťažko, treba na to vysoký rebrík a neraz sa to končí úrazom. Vysoké dreviny tiež vrhajú dlhý tieň, čo sa nemusí páčiť vašim susedom. Práve výška 1,7 metra zabezpečí každému súkromie aj pohodlnú údržbu.
Ak má byť živý plot hustý a celistvý, striháme ho na bokoch mierne šikmo, aby bol dolu o niečo širší než hore. Strihať by sme mali pravidelne každý mesiac alebo každé dva mesiace, podľa vzhľadu plota, až do neskorého leta. Na väčších plochách si prácu uľahčíme elektrickými plotovými nožnicami – plotostrihom.
Plot, ktorý kvitne a vonia
Sadové ruže sú pre záhony príliš veľké, ale dá sa z nich vytvoriť krásny živý plot. Pritom ich môžeme kombinovať s inými kvitnúcimi krami, ako je drienovec kalifornský, zlatovka, zemolez, dulovec japonský, mišpuľa alebo kalina. Veľkokveté (čajohybridy) a mnohokveté ruže (floribundy) môžu vytvoriť efektný živý plot, ktorý vyrastie do výšky 1,5 metra. Odroda Rosa rugosa má veľké voňavé kvety a vďaka svojim tŕňom vám zabezpečí neprekonateľnú, silnú a širokú bariéru medzi vaším pozemkom a okolím.
Čítajte aj Medovka a stévia. V čom je ich moc?
Skúste to na anglický spôsob
Foto: SHUTTERSTOCK
V anglicky hovoriacich krajinách sa na živé ploty bežne používa cezmína. Je to vždyzelený ker, ktorý u nás poznáme najmä z vianočných pohľadníc, no v záhrade slúži ako krásny a pevný živý plot.
Keď cezmínu dopestujete na živý plot, ten sa pevnosťou takmer vyrovná murovanému a neprekĺzne cezeň ani mačka. Cezmína má mnoho odrôd, na živý plot je najvhodnejšia cezmína ostrolistá (Ilexaquifolium). Vysádzame ju v tomto období, ale môžeme aj na jeseň. Potrebuje slnečné alebo polotienisté stanovište, dostatok vlahy a úrodnú pôdu. Inak jej stačí rez a prihnojenie dvakrát ročne. Znesie aj veľké mrazy do mínus 20 stupňov. Keď aj namrzne, pomerne dobre sa dokáže zregenerovať. Cez zimu vyzerá veľmi pekne, má sýtozelené listy a červené plody.
Sadíme ju v skupine, pretože potrebuje samčieho aj samičieho jedinca, čo neplatí pri niektorých kultivaroch, napríklad Alaska a Pyramidalis.
Potrebujete pomôcť? Naši odborníci vám poradiaísť na Rady Pravdy
Do roka a do dňa
Veľmi pekný je živý plot z brečtanu, treba však počítať s tým, že si naň trochu počkáte. Z dospelých (nie mladých) kvitnúcich konárikov odoberieme odrezky a na jeden rok ich zapichneme do nádob naplnených jedným dielom rašeliny a jedným dielom piesku. Nádoby umiestnime do studeného pareniska. Po roku ich môžeme vysadiť von k opore budúcej zelenej steny alebo ku kostre živého plota.
Brečtan narastie do výšky 1,5 metra na dobre udržiavateľný živý plot. Keby ste ho chceli tvarovať, umiestnite na rastlinu konštrukciu v príslušnom tvare a potiahnite ju pletivom, po ktorom sa bude brečtan popínať. Všetko, čo prerastie von z konštrukcie, zostrihajte. Získate tak guľu, ihlan alebo akýkoľvek iný tvar. Brečtan môžeme použiť aj na pokrytie nezaujímavých plôch v záhrade.
Rez pomáha tvorbe listov
Foto: SHUTTERSTOCK
Mnohé kry s okrasnými listami potrebujú jarný rez, aby tvorili krásne listy a vynikli ako solitéry. Medzi takéto patrí napríklad škumpa vlasatá (Cotinuscoggygria Rubrifolius) so slivkovo purpurovými listami, ďalej baza červená (Sambucusracemosa PlumosaAurea so zlatožltými listami a subtropický hviezdicovitý Brachyglottis Sunshine so striebristosivými listami. Keď začnú tieto kry rásť, zrežeme ich osem až desať centimetrov nad miestom minuloročného rezu. Získame tak mnoho výhonkov s peknými, výrazne zafarbenými listami. Posledný uvedený ker však musíme pestovať v nádobe ako prenosnú rastlinu a od októbra do mája ho zimovať v studenom skleníku.
Prečo kry nevyzerajú pekne
Keď ker nerastie dosť rýchlo alebo nevyzerá zdravo, môže to mať mnoho príčin. Najčastejšie sú tieto:
- Pôda nebola pred výsadbou dobre pripravená. Nebola dostatočne vyhnojená, výsadbová jama bola malá alebo boli spodné vrstvy pôdy suché.
- Rastlinu ste vysádzali z nádoby prerastenej koreňmi, ktoré ste pri výsadbe dobre nerozprestreli. Možno ste pôdu dostatočne nepritlačili a ostali v nej vzduchové dutiny.
- Pôda nie je vhodná na jeho pestovanie. Ker môže trpieť nadbytkom alebo nedostatkom vody, prípadne veľmi otvoreným stanovišťom.
- Ker ste vysadili za podmienok, ktoré sa veľmi líšili od predchádzajúcich podmienok, v ktorých bola rastlina predpestovaná. Možno kru neprospela studená vlna počasia alebo vysušujúci vietor.
- Je napadnutý škodcom, chorobou alebo náhodne zasiahnutý nevhodným postrekom.
