Zberáme šaláty, reďkovky aj špenát. Šaláty sú výborné ako predplodina, medziplodina aj následná plodina, pretože rastú rýchlo, a tak máme počas vegetácie niekoľko úrod.
Z hlávkového šalátu sú síce najchutnejšie svetlé chrumkavé lístky, ale najzdravšie sú tmavozelené.
Reďkovky takisto vyrastú rýchlo, od zasiatia po zber prejde len asi päť týždňov. Špenát je podobne ako šalát výbornou predplodinou. Začíname ho zberať vtedy, keď majú rastliny asi päť, šesť listov a pokračujeme, až kým nezačnú vybiehať do kvetu. Ani jedna skorá zelenina nie je vhodná na dlhé skladovanie, treba ju hneď skonzumovať.
Čo ešte robíme v zeleninovej záhrade
- Vysievame ďalšiu mrkvu, kaleráb, hrach a šalát. V máji ešte môžeme zasiať paštrnák.
- Vysievame tekvice, uhorky, melóny, kukuricu a fazuľu. Predpestované sadenice tekvicovitých rastlín vysádzame až vtedy, keď už nehrozia neskoré mrazíky.
- Vysádzame cibuľu sadzačku.
- Pokračujeme v sejbe červenej repy.
- Vysádzame baklažán, rajčiny, papriky, uhorky a majorán, ale až keď pominie nebezpečenstvo jarných mrazov.
- Okopávame zeleninové hriadky, jednotíme mrkvu a petržlen.
- Zelerové sadenice vysádzame na záhon, keď majú rastlinky päť alebo šesť listov. Bežné odrody zeleru pestujeme v riadkoch, samobieliace odrody vysádzame do blokov, aby sa rastliny navzájom chránili pred svetlom.
- Prihŕňame zemiaky, keď hrozia mrazy, prikryjeme aj listy rastlín. Skoré zemiaky raz do týždňa výdatne zalejeme. Vysádzame neskoré odrody.
Málo miesta? Šup s nimi do nádob!
Keď máte malú záhradku alebo balkón či terasu, no nechcete sa vzdať pestovania vlastnej zeleniny, siahnite po črepníkoch. Správny výber plodín vám umožní zberať vlastnú úrodu zeleniny aj na obmedzenom priestore. Výhodou pestovania v nádobách je znížené riziko výskytu škodcov a chorôb.
Všetky druhy zeleniny v nádobách treba pravidelne zalievať a hnojiť. Platí, že čím je nádoba väčšia, tým lepšie. Keď je miesta naozaj málo, založte si vertikálu záhradku a pestujte aj do výšky. Najmenší črepník na zeleninu by však mal mať priemer aspoň 24 centimetrov a drenážne otvory. Naplniť veľké nádoby substrátom ide trochu do peňazí, výhodnejšie sú pestovateľské vrecia. V nich môžete najskôr pestovať rajčiny a uhorky a neskôr druhú úrodu šalátov a reďkoviek.
Čítajte aj Špargľa a jahody – výborná kombinácia
Vysoké druhy zeleniny potrebujú oporu, preto ich umiestnime k stene.
Zeleninu v nádobách môžeme vysádzať hustejšie ako na záhone, pretože budeme pravidelne dopĺňať živiny prihnojovaním a plody pozberáme skôr, než začnú súperiť o svetlo.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pripravíme oporu pre fazuľu
V máji ďalej vysievame a vysádzame bôb. V teplejších oblastiach vysadíme na záhon dobre otužené kríčkové fazule vo vzdialenosti asi 15 centimetrov od seba.
Môžeme ich aj zasiať priamo na trvalé stanovište, a to vždy po dve semená 15 centimetrov od seba. Keď sa ujmú obidve, slabší semenáčik odstránime. Zakrpatené kríčkové fazule zväčša nepotrebujú oporu, ale môžeme ich viesť po drôte, aby struky neležali na zemi.
Urobíme to tak, že drôt natiahneme medzi dve tyčky. V chladnejších oblastiach sejeme začiatkom mája semená fazule iba do črepníkov v skleníku. Zatlčieme opory pre popínavú fazuľu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Výber zeleru je otázka chuti
Foto: SHUTTERSTOCK
Ktorý z dvoch druhov pestovať – v brázde alebo samovybieľujúci? Túto otázku si zvyknú klásť nádejní pestovatelia zeleru.
Odpoveď závisí od toho, koľko času a námahy chcete zeleru venovať a akú chuť uprednostňujete. Zeler pestovaný v brázde je náročnejší na starostlivosť, samovybieľujúce odrody nevyžadujú prihŕňanie zeminy a pestujú sa ľahšie. Vysádzajú sa na plochý záhon a netreba im vykopávať brázdy. Nie sú však otužilé a zberáme ich iba od augusta do októbra. Pestovaný v brázde je odolný, zberá sa od októbra do februára. Všetok zeler je náchylný na napadnutie vrtivkou zelerovou. Rastliny preto pravidelne kontrolujeme a keď objavíme tohto škodcu, napadnuté listy odstránime a rastliny postriekame.
