Odpovedajú: Martin Jacko a Barbora Lord z advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o.
Čo je drobná stavba?
Drobná stavba je zásade stavba, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu). Svojím účelom a charakterom nesmie podstatne ovplyvniť životné prostredie. Medzi drobné stavby môžeme zaradiť napríklad: rôzne prístrešky, práčovne, úschovne bicyklov či kočíkov (ak plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m), pivnicu či žumpu (ak plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m), oplotenie, prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu atď. Podrobne je definovaná v ustanovení § 139b ods. 7 stavebného zákona.
Čítajte aj Ako predĺžiť kvitnutie
Treba ohlásiť stavbu altánku alebo prístrešku?
Áno, drobnú stavbu je potrebné vopred písomne ohlásiť miestne príslušnému stavebnému úradu, teda obci alebo mestskej časti. Vo vyhláške k stavebnému zákonu sú potom upravené podrobnosti týkajúce sa ohlásenia drobnej stavby: meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka, účel, rozsah a miesto stavby, druh a parcelné číslo pozemku podľa katastra nehnuteľností, ak ide o stavby uskutočňované svojpomocou, vyhlásenie kvalifikovanej osoby, že bude zabezpečovať vedenie uskutočňovania stavby, ak sa pri uskutočňovaní stavby majú použiť susedné nehnuteľnosti, vyjadrenie vlastníkov týchto nehnuteľností, súhlas všetkých spoluvlastníkov navrhovateľa podľa listu vlastníctva, pokiaľ nie sú všetci aj stavebníkmi.
K ohláseniu treba pripojiť: doklad, ktorým sa preukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku (napr. výpis z katastra nehnuteľností, nájomná zmluva a pod.), jednoduchý situačný výkres vo dvoch vyhotoveniach, ktorý obsahuje vyznačenie umiestnenia stavby na pozemku vrátane odstupov od hraníc so susednými pozemkami a od susedných stavieb a stavebné riešenie stavby, jednoduchý technický opis (znázornenie stavby v teréne, nákresy – pohľady spredu, z bočnej strany, uvedenie rozpisu a druhu materiálov, druh spevneného základu, použitý materiál a pod.), rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy.
Uvedené podklady nemusí robiť projektant, viete ich zabezpečiť aj svojpomocne. Ak budete stavať svojpomocne, treba vyhlásenie kvalifikovanej osoby o tom, že bude vykonávať stavebný dozor (osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie stavebného alebo architektonického smeru alebo odborné stredoškolské vzdelanie stavebného smeru a najmenej tri roky praxe v odbore; touto osobou môže byť aj sám stavebník, pokiaľ spĺňa kvalifikačné predpoklady).
V praxi však môže nastať situácia, že stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno postaviť len na základe stavebného povolenia; v takom prípade bude potrebné doplniť/doložiť výkresy stavby alebo stavebnej úpravy overenej stavebným úradom, situačné a stavebné výkresy, ďalšie podklady určené stavebným úradom, ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie veci v stavebnom konaní.
Drobnú stavbu môžete začať stavať až po písomnom oznámení miestne príslušného stavebného úradu, že proti jej stavbe nemá námietky.
Čítajte aj Jazierko príjemne oživí každú záhradu. Urobte si ho sami
Ak chcem na záhradu zmontovať kúpený záhradný domček alebo ho postaviť svojpomocne, aký rozmer musí mať maximálne, aby išlo o drobnú stavbu?
Maximálne rozmery pre drobnú stavbu zákon stanovuje takto:
- prízemné stavby: plocha nesmie presiahnuť 25 m2 a výšku 5 m,
- podzemné stavby: plocha nesmie presiahnuť 25 m2 a hĺbku 3 m.
Musím ohlásiť aj stavbu pergoly?
Áno, pokiaľ spĺňa definičné kritériá drobnej stavby (uvedené vyššie). Ohlásenie takejto drobnej stavby by zároveň malo spĺňať obsahové náležitosti rovnako uvedené vyššie v texte.
Kde musím drobnú stavbu ohlásiť?
Miestne príslušnému stavebnému úradu, teda obci alebo mestskej časti. Drobná stavba (napr. garáž, prístrešok) sa spravidla do katastra nehnuteľností nezapisujú. Robí sa tak len v prípade, ak by išlo o drobnú stavbu s pevným základom, ktorá má charakter budovy, pričom posúdenie, či je drobná stavba predmetom evidencie katastra, vykoná okresný úrad.
Mám nejaký limit, dokedy musím altánok, šopu či domček na náradie po schválení postaviť?
Stavebné práce musia byť začaté najneskôr do dvoch rokov od doručenia vyjadrenia stavebného úradu, že proti stavbe nemá námietky. Legislatíva o konkrétnom termíne, dokedy je nutné takúto stavbu dokončiť, nehovorí.
Čítajte aj 7 tipov na ohraničenie záhona alebo trávnika
Čo v prípade, ak chcem na záhrade postaviť bazén?
Aby stačilo ohlásenie, musí tvoriť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a zároveň spĺňať maximálne pôdorysné rozmery (nesmie presiahnuť plochu 25 m2 a hĺbku 3 m); v opačnom prípade bude na jeho výstavbu potrebné stavebné povolenie. Ohlásenie drobnej stavby musí zároveň spĺňať obsahové náležitosti (pozri vyššie v texte) a zároveň informácie, ako bude bazén vyzerať v reze (maximálna a minimálna hĺbka), o materiálovom vyhotovení (či to bude napr. prefabrikátový výlisok v lôžku), o tom, aký bude základ (napr. betónový), ako bude riešená cirkulácia a filtrácia vody, ako bude napúšťaný/vypúšťaný.
Bazénová voda nesmie byť vypúšťaná do verejnej kanalizácie ani na voľný zemský povrch. V závislosti od typu chemickej úpravy vody hrozí kontaminácia podpovrchových vôd.
Ďalšie prílohy závisia od toho, či bude bazén realizovaný dodávateľsky (stavebník oznámi realizátora stavby – firmu), alebo svojpomocne (doloží vyhlásenie kvalifikovanej osoby), rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy (v tomto prípade vyjadrenie prevádzkovateľa verejného vodovodu a verejnej kanalizácie) a vyznačenie vzdialenosti od susednej nehnuteľnosti, od hranice pozemku.
Týka sa aj drobných stavieb dodržanie predpísanej vzdialenosti od susedovho pozemku?
Dodržiavanie predpísanej vzdialenosti od susedovho pozemku pre drobné stavby nie je upravené žiadnym právnym predpisom (pozn. vyhláška upravuje len vzdialenosti medzi rodinnými domami). Odporúčame však umiestniť ju tak, aby nedochádzalo k nadmernému tieneniu alebo vzniku iných imisií, ktoré by v zmysle Občianskeho zákonníka prekračovali mieru primeranú pomerom a mohli by viesť k vzniku susedských sporov či spôsobeniu škody.
Čítajte aj Polievate zrážkovou vodou? Záhrada sa vám poďakuje
Ak chcem sa svojom pozemku postaviť väčšiu terasu, musím ju ohlasovať?
Ak bude mať rozlohu do 25 m2, stačí takúto stavbu ohlásiť stavebnému úradu. Ak ale túto rozlohu presiahne, zákon vyžaduje stavebné povolenie. Rozhodujúce tiež je, či je terasa spojená s domom, alebo stojí samostatne. Pokiaľ je terasa prepojená s domom, pôjde o prístavbu (tzv. jednoduchá stavba), na ktorú už bude potrebné stavebné povolenie, nie len ohlásenie.
Môžem dostať za nedodržanie postupov pokutu?
Kto uskutočňuje drobnú, jednoduchú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním, dopúšťa sa priestupku, za ktorý mu môže byť uložená pokuta až do výšky 332,00 eura. Okrem toho môže stavebný úrad alebo inšpekčný orgán uložiť právnickej alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie pokutu do výšky 13 278,00 eura v prípade, že uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním. Zákon o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v § 3 (2) b) ustanovuje, že v prípadoch, keď je pozemok v nájme, hrozí užívateľom za zriadenie stavby bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia okrem pokuty aj výpoveď nájomného vzťahu zo strany vlastníka pozemku.
Ako je to s vypílením stromov na vlastnom pozemku?
Všeobecne nie je možné hocikedy stromy vypíliť. Stromy (dreviny) sa delia podľa svojho charakteru (napr. ovocné, chránené zákonom, invazívne, vianočné, rýchlorastúce a pod.), ako aj podľa výšky či miesta, kde sa nachádzajú (napr. v určitom konkrétnom stupni ochrany prírody a krajiny). Na vypílenie stromov sa obvykle vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, a teda vo všeobecnosti je vypílenie stromu nutné ohlásiť obci/mestskej časti/mestu.
Súhlas nie je potrebný v týchto prípadoch:
- stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2,
- pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
- na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavanie,
- pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku,
- pri výrube stromov si treba dať pozor na obdobie, kedy ho realizujeme. Výrub stromov, pokiaľ nejde o mimoriadne okolnosti, ako je bezprostredné ohrozenie zdravia človeka alebo majetku, je totiž možný len v období vegetačného pokoja, a teda od 1. októbra do 31. marca.
Čítajte aj Oleandre na slnečnú terasu
Aké sú práva a povinnosti ľudí, ktorí užívajú spoločný pozemok? Môže mať väčšinový vlastník spoločného pozemku nároky, ktorým musia menšinoví ustúpiť?
Úpravu podielového spoluvlastníctva nájdeme v Občianskom zákonníku. V ňom je ustanovené, že podiel spoluvlastníka vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Všetci spoluvlastníci sú oprávnení, ale aj povinní na úkony (dispozície, obhospodarovanie, starostlivosť, údržbu a pod.).
O hospodárení (napr. investície na úpravu či údržbu) s pozemkom rozhodujú na základe majoritného princípu, pričom rozhodujúcim kritériom je veľkosť spoluvlastníckych podielov. V praxi sa tak prehlasovaní spoluvlastníci musia rozhodnutiu väčšiny podrobiť a rešpektovať ho. Ak však ide o dôležitú zmenu spoločnej veci (takú, ktorá zmení podstatu a účel pozemku), môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Spoluvlastníkom ďalej prináleží predkupné právo a možnosť zrušenia spoluvlastníctva a následného vysporiadania, pričom pri pozemku, nakoľko ide o nehnuteľnosť, musí byť takáto dohoda písomná.
Zdroje: Ministerstvo životného prostredia SR, článok dostupný dňa 28. 4. 2021 na: [Ochrana drevín (slovensko.sk)]
Usmernenie č. USM_ÚGKK SR 1/2014, ktorým sa ustanovuje jednotný postup okresných úradov – katastrálnych odborov pri zápise drobnej stavby do katastra nehnuteľností
Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v aktuálnom znení
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších právnych predpisov
Zákon č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších právnych predpisov
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších právnych predpisov
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších právnych predpisov
