Lúka - prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť

Poznáte ten krásny pocit, keď sedíte na rozkvitnutej voňavej lúke, svrčky cvrlikajú, včely bzučia, leto v plnom prúde? Lúka je miesto, ktoré vnímame intenzívne všetkými zmyslami. Býva súčasťou našich spomienok na prázdniny u dedka a babky, zbieranie byliniek, na prvé lásky... Podvedome tú harmóniu cítime všetci: rozkvitnutá lúka je prírodou stvorená a človekom udržiavaná dokonalosť.

, 19.06.2021 06:00
Foto 1 Foto:
Kvetnatá druhovo bohatá lúka v plnej kráse.
3

Lúky a pasienky považujeme za bežnú súčasť vidieckej krajiny, ale nie každý vie, že to, v akej kvalite a či vôbec pretrvajú do budúcna, je otázne. Sú to „poloprírodné“ biotopy, ktorých vznik, vývoj i zachovanie je závislé od činnosti človeka, teda od pravidelného kosenia a pasenia.

Nekosená lúka skôr, či neskôr zarastie krovím a potom lesom. Kvetnaté lúky predstavujú reliktné spoločenstvá, ktoré boli po stáročia udržiavané rovnakým obhospodarovaním. Už v neolite človek rozširoval miesta prirodzeného bezlesia, aby tu hospodáril, sadil plodiny a choval dobytok.

Zámerné odstraňovanie lesov za účelom získavania ornej pôdy sa začalo v dobe bronzovej, a v strednej Európe dosiahlo svoj najväčší rozmach v 11. a 12. storočí. Klčovaním a vypaľovaním sa odlesnili aj miesta nevhodné na oranie (prudké svahy, plytká, kamenistá alebo podmáčaná pôda).

Tieto miesta zarástli bylinami. Niektoré sa spásali, iné kosili. Naozajstný rozvoj lúkarstva nastal ale až v 18. a 19. storočí, kedy sa intenzívne rozvíjala poľnohospodárska výroba a zvyšoval sa počet ustajnených zvierat, takže aj nároky na množstvo sena ako krm na zimu sa zvyšovali.

50. roky boli pre lúky katastrofou

Kvetnaté lúky výrazne utrpeli v období kolektivizácie od 50. rokov 20. storočia, kedy bolo zlikvidované súkromné hospodárenie a pozemky boli obhospodarované kolektívne v jednotných roľníckych družstvách.

Lúky boli intenzifikované, odvodňované, rekultivované alebo hnojené a často boli kvôli zvýšeniu produktivity dosievané šľachtenými kultivarmi vysoko produktívnych tráv (napr. psiarka, reznačka, mätonoh). Z pôvodných pestrofarebných a druhovo bohatých lúk s množstvom orchideí a iných vzácnych druhov, zostali len zvyšky.

Sušenie
		sena na stohoch.
Znášanie
		sena v plachtách.
+3Muž kosí lúku.

Väčšinu výmery lúk na Slovensku dnes tvoria kultúrne vysiate porasty chudobné na druhy s prevahou niekoľkých druhov tráv na úkor kvitnúcich bylín. Solitérne stromy, medze, jarky, rady ovocných stromov ako aj pásy krovín okolo ciest boli odstránené a terén zarovnaný, čím prišlo o svoj životný priestor množstvo organizmov naviazaných na tzv. lemové alebo ekotónové spoločenstvá (územie prechodu jedného biotopu do druhého).

Mozaikovito štruktúrovaná krajina, kde je každý kúsok zeme obhospodarovaný svojim gazdom, ponúka množstvo rôznorodých zákutí s rozličnými svetelnými, teplotnými a vlhkostnými pomermi. Tak poskytuje celú paletu možností, kde si svoj životný priestor dokážu nájsť organizmy viazané na rôzne vlastnosti prostredia. Iba takéto druhovo bohaté územia dokážu byť stabilné a ustáť aj také závažné zmeny, akou je napr. postupná zmena klímy.

Druhovo kvetnaté lúky

Druhovo bohaté kvetnaté lúky sa v súčasnosti vyskytujú len na malých plochách v okolí tých obcí, kde sa aspoň v odľahlejších častiach chotára zachoval tradičný extenzívny spôsob hospodárenia. V regióne stredného Považia sú to napr. Papradno (Podjavorník), Mojtín, Veľká a Malá Čierna, Zliechov, Horná Poruba, Červený Kameň a iné. Najlepšie sú zachované v okolí roztrúseného osídlenia – v blízkosti kopaníc, bačovov (lokálny názov horskej sezónnej usadlosti v Javorníkoch), horární a na lesných lúkach kosených poľovníkmi pre zver, alebo v starých ovocných sadoch.

Ale ako starší ľudia starnú a umierajú, mladí nepokračujú v pracnom spôsobe obhospodarovania lúk a málo efektívnom chove niekoľkých kusov domácich zvierat. Ručné kosenie kosou už dnes ovláda málokto a postupne sa táto namáhavá práca stáva raritným ľudovým remeslom, ktoré sa predvádza na osobitných súťažiach alebo folklórnych slávnostiach. Kosenie kosou si môžu každoročne vyskúšať účastníci letných ochranárskych táborov, kde dobrovoľníci šetrne kosia aspoň tie najcennejšie územia. V Bielych Karpatoch v okrese Ilava takého tábory donedávna organizovalo občianske združenie Pre prírodu na Krivoklátskych lúkach obci Krivoklát a na Nebrovej pri Červenom Kameni.

Opustené a roky nekosené lúky podliehajú sukcesným zmenám v druhovom zložení. Ak sa seno každoročne neodoberá, hrubá vrstva odumretej biomasy nedovolí vyklíčiť a vyrásť konkurenčne slabším druhom a preto sa zloženie rastlinných spoločenstiev na opustených lúkach ochudobňuje.

Prežívajú predovšetkým dobre prispôsobivé druhy so širokou ekologickou amplitúdou. Neskôr, približne 10 rokov od ukončenia pravidelného kosenia, sa do lúky začínajú šíriť náletové dreviny a lúka sa postupne mení na les. Takto prídu o svoj životný priestor nielen mnohé svetlomilné byliny, ale aj živočíchy, hlavne bezstavovce a stráca sa špecifický ráz otvorenej krajiny.

Koniec 20. storočia: Smutný pohľad

Smutný pohľad na zanedbanú neudržiavanú krajinu sa nám ponúkal v 90. rokoch 20. storočia. Po rozpade roľníckych družstiev totiž nenastala plynulá nadväznosť v hospodárení, pretože potomkovia pôvodných gazdov, ktorým boli pozemky vrátené v reštitúciách, neboli tak bytostne spätí s pôdou, ako generácie pred nimi a žili moderným životným štýlom. Roľnícke družstvá krachovali a mnohé lúky zostali nekosené ležať ladom. Kontinuum stáročnej roľníckej tradície bolo nenávratne pretrhnuté.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mali užívatelia pozemkov možnosť čerpať finančnú podporu na starostlivosť o lúky vo forme agrodotácií, ktoré postupne podporili záujem obyvateľov starať sa o svoju pôdu. V nasledujúcich rokoch sa výzor slovenskej agrárnej krajiny pomaly menil k lepšiemu. Problém degradácie a zarastania tých najcennejších lúk však vyriešený nebol. I napriek mimoriadnemu významu travinných spoločenstiev, legislatívny rámec ani finančné zdroje doteraz neposkytujú dostatočné prostriedky na ich zachovanie a ochranu.

Jedným z finančných nástrojov, ktorý významne ovplyvňuje stav biotopov na Slovensku, je agro-environmentálny a klimatický program v rámci Programu rozvoja vidieka (www.mpsr.sk). Tento program okrem iného poskytuje podpory na udržiavanie biotopov druhovo bohatých lúk a pasienkov prostredníctvom vhodne nastaveného režimu kosenia a pastvy. Ale aj napriek tejto podpore je zjavné, že mnohé druhovo bohaté lúky naďalej zanikajú.

Tento negatívny trend nás nesmie nechať ľahostajnými. Tak, ako z našej prírody už takmer úplne vymizli napr. slatiny, penovcové prameniská, vrchoviská a slaniská, podobný osud čaká aj druhovo bohaté kvetnaté lúky. Môže sa totiž stať, že tu časom zostanú iba hnojené vysoko produktívne „polia na trávu“, ktoré budú kosiť ťažké stroje a všetku biomasu (vrátane hmyzu a iných drobných živočíchov) za čerstva baliť do plastových obalov a vyrábať tak senáž pre zvieratá chované v halách. Zo zdravej, voňavej, na život bohatej, harmonickej krajiny spred 100–150 rokov, kde sa v lete z vŕška na vŕšok ozývali trávnice a udržiavali sa tradície svätojánskej noci, sa stane sterilná, produktívna, chemizovaná „továreň“, ktorej jedinou úlohou bude podieľať sa na zabezpečení blahobytu svojich konzumných obyvateľov.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #záhrada #včely #svrčky #pole #lúka #leto
Kalendár záhradkára
január február marec
apríl máj jún
júl august september
október november december