Cvikla najviac prosperuje pri nižších vyrovnaných teplotách, ale v princípe nie je náročná na teplotu, pôdu či vodu. Pestovať ju možno v bohatých, ľahkých, nie veľmi kyslých pôdach. Keďže cvikla ľahko prijíma dusičnany, radšej ju dusíkom nehnojíme. Pozor, cvikla neznáša hnojenie maštaľným hnojom! Chuť zeleniny pri pestovaní priaznivo ovplyvníme polievaním a kyprením pôdy, s vodou to však nepreháňame.
Leto je čas zberu
Cviklu vysievame od konca apríla, nič nepokazíme ani júnovým výsevom. Vzíde rýchlo, dĺžka pestovania závisí od toho, aké veľké chceme mať buľvy. Semená sejeme do hĺbky jeden až dva centimetre a ak chceme zbierať skorú úrodu, tak treba na sadenice použiť ochranné príklopy alebo pestovať cviklu v parenisku. Priesady musia byť pri sadení vysoké aspoň päť centimetrov. Vegetačné obdobie tejto zeleniny je okolo štyroch mesiacov, takže cviklu z jarného výsevu zberáme práve v týchto letných týždňoch.
Čítajte aj Malé tajomstvá pre veľkú úrodu papriky
Celú zimu ako čerstvá
Ak chcete sadiť kultivary na uskladnenie, s výsevom treba počkať na koniec leta. Či už sadíte na jar alebo v lete, o zasadenú cviklu sa už potom netreba veľmi starať. Zberáme ju celé leto, najneskôr však pred príchodom prvých mrazov. Na to, aby pri uskladnení nestratila kvalitu, uložíme ju na vlhkom a chladnom mieste, podobne ako mrkvu.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Šaltibarščiai – národné jedlo Litvy na Varecha.sk
