Vo všeobecnosti možno povedať, že keď v záhrade pestujete rôzne druhy zeleniny, záhony sú kypré aj na konci vegetačnej sezóny a rýľovanie nepotrebujú. No ako každé pravidlo, aj toto má svoje výnimky. Napríklad paradajky, kaleráb alebo cibuľa a cesnak pôdu až tak nechránia, zato zemiaky a mrkva áno. Preto netreba rýľovať na všetkých záhonoch, len tam, kde pôda potrebuje obnovu štruktúry a doplnenie živín. Treba si tiež uvedomiť, že rýľovanie nie je spôsob na dosiahnutie väčšej úrody.
Čítajte aj Ťažkú pôdu zlepšíme pieskom – lenže akým?
Prečo vlastne rýľujeme a kedy určite áno
V princípe preto, aby sa vegetácia z povrchu pôdy dostala do jej hlbších vrstiev. Prevrstvená pôda by mala byť po rýľovaní tmavá, bez pôvodného porastu a s brázdami. Rýľovanie je najjednoduchšie, keď zem obraciame po malých kúskoch. Rýľovať nemusíme na konci každej sezóny, no určite je to potrebné pri zapracovaní každého organického hnojiva okrem kompostu. Ten stačí zľahka zapracovať na povrch pôdy. Rýľujeme aj pri zapracovaní väčšieho množstva priemyselného hnojiva, pri zrušení jahodoviska a iných viacročných rastlín, ďalej pri úprave pôdy z menej úrodnej na úrodnejšiu a tiež pri zmene trávnika na záhon.
Čítajte aj Práca v záhrade je najlepšie fitness. Prečo?
Klady a zápory rýľovania
Pre ťažkú pôdu je rýľovanie prospešné, pretože ju prevzdušní. Rýľovaním odstránime burinu a zároveň dostaneme na povrch vajíčka a larvy škodcov, ktoré tu buď vyschnú alebo poslúžia ako potrava pre vtáky. Do zrýľovanej pôdy sa cez zimu dostane vlaha a zapracovanie priemyselného hnojiva bráni zasoleniu pôdy. Mínusom je, že na povrch pôdy sa okrem škodcov dostanú aj živiny a ľahko sa odtiaľ zmyjú. S nimi vyrýľujeme aj semená burín, ktoré môžu na jar ovládnuť pozemok. No a k negatívam rýľovania pri plytkých pôdach patrí aj to, že sa na povrch dostáva neúrodná spodná vrstva.
Cez zimu ochráni záhony vysadená zelenina
Erózia pôdy je čoraz častejším javom, ktorý súvisí so zmenou klimatických podmienok. Pokiaľ chceme eróziu obmedziť, je dobré chrániť pôdu tým, že v nej bude väčšinu roka niečo rásť. Aj počas zimy môžeme nechať na záhonoch niektorú zeleninu alebo bylinky. Ich prítomnosť zabráni množeniu buriny. Zároveň na svoje korene naviažu živiny, ktoré by sa inak dostali po zrýľovaní do hlbších vrstiev pôdy a na jar by k nim nové rastliny nemali prístup.
