Katran sa v Anglicku pestoval ako zelenina už za čias panovania kráľovnej Viktórie a jeho sláva sa postupne rozšírila do ďalších oblastí, predovšetkým do krajiny gurmánov – do Francúzska. Voľne rastúci sa dá nájsť na morskom pobreží v celej Európe, okrem Stredomoria. Keď katran lepšie spoznáte, s najväčšou pravdepodobnosťou sa stane vašou obľúbenou zeleninou. Je chutný, no iba keď sú hlúbiky a lístky mladé. Neskôr získavajú horkastú chuť. Preto sa zbiera skoro na jar.
V septembri ho sejeme do „morskej“ pôdy
Katran je v niektorých oblastiach Európy veľmi obľúbenou zeleninou pre svoju výbornú chuť, a zároveň dostupnosť. Preto ho ľudia zbierali vo veľkom, čo viedlo až k jeho úbytku v prírode a následnému zákazu zberu. Katran sa stal niekde až chránenou rastlinou, no na konzumáciu sa stále dá pestovať v záhradách. Katran vysievame práve v tomto čase, na jar ho zasa môžeme vysádzať z odrezkov. Potrebuje pôdu imitujúcu morské pobrežie – piesočnú a dobre vyhnojenú, podobnú pobrežným miestam zaplavovaným morskou vodou prinášajúcou živiny.
Čítajte aj Vápnika má ako mlieko, vypražiť sa dá ako rezeň: tak prečo nejeme viac kelu?
V januári vybieľujeme mladé výhonky
Keď rastliny začnú rásť, zakryjeme ich črepníkom obráteným hore dnom, aby sme vybielili mladé výhonky. Lámeme ich opatrne, aby sme nezničili krehké srdiečko tohto morského „šalátu“. Rastliny sú vo svojom prirodzenom prostredí zvyknuté na miernu prímorskú klímu a vnútrozemské mrazy im nerobia dobre. Preto katran pred chladom chránime čečinou, slamou alebo lístím. Rastlina narastie do pomerne veľkých rozmerov, päťročná môže mať priemer aj vyše metra. Jej kvety sú pekné a voňavé, keď katran splní svoju zeleninovú úlohu, v záhrade nám poslúži aj na okrasné účely.
