Kedy je potrebné robiť zimný rez ovocných stromov a ako pri ňom postupovať? Na čo vlastne slúži? Kedy sa robí letný rez a ktoré sú jeho princípy? Aký je medzi nimi rozdiel? Čo keď stromy nezrežem, uškodí im to?
Zimný rez robíme po skončení vegetačného obdobia, keď opadnú listy, no zároveň teplota neklesne výrazne pod nulu, ideálne, ak by bola blízka nule, či mierne nad – dva, tri stupne. Jeho účelom je presvetliť koruny ovocných stromov a podporiť rast čerstvých zdravých výhonkov. Husté koruny stromov totiž napádajú choroby častejšie ako presvetlené ovocné dreviny. Navyše – ak bude v korune dostatok svetla – budú sa vyvíjať aj zdravé plody v správnej veľkosti a bez chorôb.
Letný rez nemá presné časové ohraničenie a robíme ho vlastne počas celého vegetačného obdobia – teda od mája do septembra. Jeho účel je udržiavanie tvaru koruny a obnova rodivého dreva. Patrí sem aj vylamovanie „vlkov“ v júni z vnútra zahustených stromov.
Rozdiel medzi oboma rezmi je v čase, kedy ich vykonávame a v hĺbke do akej koruny stromov zrezávame. Ak sú priaznivé podmienky, pri zimnom reze môžeme vykonať radikálnejšie zásahy, či dokonca „opraviť“ tvar koruny po nesprávnych letných zásahoch.
Ak by sme ovocné stromy nerezali, stromu ako takému by to spočiatku nijako neuškodilo. Ale postupne by sa koruna zahustila, klesla by kvalita, i množstvo plodov, strom by bol náchylnejší na hubové choroby a v konečnom dôsledku by aj rýchlejšie zostarol.
Aký je váš názor na rýľovanie? V súčasnosti sa veľa hovorí o permakultúre, záhrada si vraj dokáže poradiť sama bez nášho zásahu do pôdy. Je to pravda?
Samozrejme! Príroda si vždy vedela poradiť sama a už vonkoncom bez človeka. V permakultúre má miesto každá rastlina a neexistuje štatút buriny. Súvisle pokrytá plocha pôdy je tak chránená pred veternou i vodnou eróziou, pred páliacim slnkom a „netrpí“. Svoj význam to teda bezpochyby má. V konvenčnom záhradkárčení sa snažíme napríklad tento moment /ochrana pôdy pred eróziou a burinami/ riešiť nástelkou.
Pravdou však je aj to, že ak záhradkárčime intenzívnejšie, alebo máme pôdu, ktorá nie je ideálna a potrebuje vylepšiť /hlinito-ílovité, až ílovité pôdy, či naopak piesčité/, má rýľovanie svoj význam. Do hutných pôd tak dostaneme vzduch a v prípade potreby môžeme pri ňom zapracovať materiál, ktorým chceme vylepšiť vlastnosti pôdy, či obohatiť ju o živiny – zelené hnojenie, piesok, vyzretý kompost…
Ako mám účinne zasiahnuť proti vlnačke, ktorá napadla moje jablone?
Najlepšia je prevencia – toto pravidlo platí vždy. Prevencia začína tým, že sadíme odrody, ktoré sú rezistentné, čiže zriekneme sa napríklad obľúbenej Coxovej renety. V druhom rade dbáme na vyváženú výživu stromov a nedopustíme, aby im chýbal draslík. No a do tretice – dáme si tú námahu a sledujeme stromy už v máji. Niekde v polovici mesiaca už môžeme zaregistrovať prvé príznaky napadnutia – klasické chumáčiky, ktoré chránia kolóniu vlnačky. Okamžite treba vtedy použiť povolený insekticídny prípravok, ktorý neubližuje užitočnému hmyzu a stromy ďalej sledovať.
Tento rok sme sa rozhodli kúpiť vianočný stromček v nádobe a po sviatkoch ho ďalej pestovať v záhrade. Ako sa o stromček postarať, aby vnútri nevyschol a vonku v záhrade sa potom pekne ujal? A je prípadne možné presunúť ho nasledujúce Vianoce zasa dovnútra?
Hlavne treba myslieť na stromček ešte niekoľko týždňov pred Vianocami a postupne ho na izbovú teplotu a nízku vzdušnú vlhkosť interiéru privykať. Ideálne je, ak sa dovnútra stromček prepracuje po dvoch medzistupňoch. Čiže nedáte ho zvonka priamo do izby, ale na približne dva týždne ho umiestnite do svetlej garáže, či do zimnej záhrady. Potom na ďalšie dva týždne do predsiene, kde ho už začnite pravidelne rosiť /okrem pravidelnej, no striedmej zálievky/. A až po uplynutí tohto obdobia ho môžete postaviť do izby, mimo akékoľvek vykurovacie teleso. Ozdobte a užite si Vianoce. Počas tohto obdobia, ktoré skráťte pokiaľ možno na minimum, stromček pravidelne roste. Po odzdobení celý proces zopakujte ale v opačnom poradí. Nakoniec črepník so stromčekom umiestnite na terasu, či zakopte s črepníkom do záhrady a v ďalšej zime môžete celý proces zopakovať niekoľko rokov po sebe, kým stromček nevyrastie a prestane byť praktické ho prenášať.
Plánujeme zmenu živého plota, momentálne máme vysadené tuje, ale chceli by sme, aby záhrada vyzerala prirodzenejšie, živšie a originálnejšie. Ktoré dreviny odporúčate, aby bol živý plot pekný, a zároveň pevný?
Vždy pekne pôsobí /a je to aj viac v súlade s prírodou/ ak miesto monokultúry vysadíte sekvencie viacerých druhov. Ak navyše skombinujete opadavé druhy so vždyzelenými, váš živý plot nebude plniť len funkciu izolačnej zelene, ale bude aj nositeľom farebnosti a počas roka bude vnášať do záhrady aj zaujímavý prvok premenlivosti. Skúste teda napríklad vysadiť tri kusy vavrínovca, za nimi jeden kus hlošiny, potom štyri kusy červienky a na záver dva kusy muchovníka. Touto kombináciou viete „vykryť“ asi desať metrov živého plota. Ak máte hranicu pozemku dlhšiu, stačí ak len zopakujete tento vzorec. Použiť môžete aj ďalšie druhy, ako je napríklad hrab, alebo zo vždyzelených smrek, či cyprusovec, ktorý netrpí chorobami a škodcami ako tuje.
Sú nejaké pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri umiestňovaní rastlín do zimnej záhrady na zimu?
Ak zimujeme v zimnej záhrade oleandre, anjelské trúby, enciánový stromček, či iné druhy, ktoré pochádzajú z mediteránu či teplejších pásiem, ako je to naše, dbáme predovšetkým na to, aby v zimnej záhrade neklesla teplota pod bod mrazu. Rastliny umiestnime tak, aby mali pokiaľ možno zimné slnko všetky rovnako a rovnomerne po celom obvode rastliny. Nezabúdame ani na to, že pokiaľ na ne svieti zimné slnko a teplota je nad nulou, budú mať tieto rastliny prírastky aj počas zimy, takže je nevyhnutná zálievka /na rozdiel od zimovania v pivnici, či tmavej garáži/. S vodou to však v žiadnom prípade nepreháňame a vôbec nevadí, ak počas zimy substrát preschne a dodatočne rastliny zalejeme.
Kúpili sme dom so štandardne veľkým pozemkom päť árov. Ako postupovať pri plánovaní záhrady? Treba urobiť niečo už teraz alebo nechať práce až na jar? Čo je hlavné pri zakladaní novej záhrady?
Hlavná je koncepcia riešenia priestoru. Skôr ako sa do čohokoľvek na pozemku pustíme, mali by sme mať jasno, čo máme v pláne s priestorom urobiť. To je prvý krok. Ten ďalší je dobudovanie spevnených plôch /v súlade s koncepciou riešenia záhrady/, ideálne do zimy. Čiže ešte pred zimou je dobré dokončiť všetky chodníky, terasy, zasakovačky, zvody, prípadne studňu. Rovnako výhodné je ešte pred zimou vyriešiť všetky terénne úpravy – navážky, či odkopávky – a počas zimy nechať celú plochu „zrieť“. Dážď, mráz a čas urobia spolu skvelú službu – čo má sadnúť, to ešte sadne a na jar môžeme začať zakladať záhradu na teréne, ktorý už je definitívny a nebude ďalej „pracovať“. Ďalším krokom je potom umiestnenie technológií do zeme – vedenie zavlažovacieho systému, káble osvetlenia, vedenie automatickej kosačky, čidlá. Až potom môžeme začať vytyčovať jednotlivé plochy, budovať drobnú architektúru /pergoly, kozub, zapustené ohnisko, suché oporné múriky, záhradné chodníčky/. V ďalšom kroku môžeme vysádzať a celkom na záver pokladáme trávnu mačinu, alebo vysievame trávnik, či kvitnúcu lúku.
