Čo so zdedenou záhradou, keď sa dediči nevedia dohodnúť?

Predstavme si hypotetickú modelovú situáciu. Štyria dediči zdedia rovným dielom nehnuteľnosť so záhradou. Traja nemajú čas ani financie sa o majetok starať ani nemajú záujem si ho ponechať, chcú ho predať a rozdeliť sa. Štvrtý dedič sa však nechce dohodnúť na ničom, ani na financovaní a údržbe majetku, ani na predaji. Na výdavky neprispieva. Kto je povinný sa o nehnuteľnosti starať, financovať ich nevyhnutnú prevádzku a údržbu, keď sa dediči nedokážu dohodnúť? Ako sa dá táto situácia vyriešiť?

15.12.2021 16:00
dediči Foto:
debata

„Začala by som definíciou „spoluvlastníctva“ z pohľadu práva, podľa ktorého podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vo vzťahu k spoločnej veci,“ hovorí Barbora Lord z právnickej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r. o.. „To znamená, že na úžitkoch a prírastkoch, ako aj na nákladoch spojených či už s užívaním alebo udržiavaním veci sa spoluvlastníci podieľajú podľa veľkosti svojich podielov. Veľkosť podielov v právnom zmysle je počítaná podľa ich veľkosti, nie podľa počtu spoluvlastníkov k určitej veci.“

Spoluvlastník má práva, ale aj povinnosti

Okrem práv užívať danú vec alebo nehnuteľnosť alebo brať z nej úžitky sú podieloví spoluvlastníci povinní sa o ňu aj starať, zveľaďovať ju či vynakladať (nielen nevyhnutné) náklady na jej údržbu. V prípadoch, kedy dôjde k vynaloženiu nákladov na spoločnú vec len niektorými spoluvlastníkmi, majú títo voči ostatným spoluvlastníkom, ktorí nevynaložili na spoločnú vec žiadne alebo len čiastočné náklady, právo na úhradu takto vynaložených nákladov.

pes v záhrade Čítajte aj Obťažuje vás susedov pes? Vieme, ako sa brániť

Pri rozhodovaní platí princíp väčšiny

Pri rozhodovaní o potrebnosti či účelnosti nákladov vynakladaných na spoločnú vec, rozhodujú všetci spoluvlastníci podľa veľkosti ich podielov, pričom pri rozhodovaní platí princíp väčšiny (tzn. súčet podielov k spoločnej veci). V takom prípade je povinný prehlasovaný vlastník podieľať sa na svojej povinnosti, ktorá mu z hlasovania ostatných spoluvlastníkov vyplýva. V opačnom prípade, ako sme spomenuli vyššie, majú ostatní spoluvlastníci právo na náhradu týchto vynaložených nákladov (vydanie bezdôvodného obohatenia), keďže na strane prehlasovaného a neplniaceho spoluvlastníka dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu (pretože bolo za neho plnené to, čo mal podľa práva plniť sám).

Je rozdiel medzi nevyhnutnými a inými nákladmi

V súvislosti s okamihom vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dáva právnička do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, ktorý judikoval, že „povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov; ak sa nejedná o náklady na nutnú opravu alebo údržbu, vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia zánikom podielového spoluvlastníctva, a to vo výške zhodnotenia jeho podielu“. Z uvedeného vyplýva, že je rozdiel medzi nákladmi nevyhnutnými, resp. súvisiacimi s údržbou a opravou a nákladmi ostatnými spočívajúcimi najmä v zhodnotení nehnuteľnosti.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov.

Keď pred súd, tak všetci

Pre úplnosť dodávame, že pri rozhodovaní spoluvlastníkov, ak ich hlasovanie skončí rovnosťou hlasov alebo sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek (alebo viacerých) z nich súd. Upozorňujeme, že účastníkmi konania (či už na strane žalobcov alebo žalovaných) musia byť všetci spoluvlastníci, inak by mal súd takýto návrh zamietnuť, pretože by voči tým, ktorí by neboli jeho účastníkmi, nemohlo rozhodnutie súdu nadobudnúť účinnosť. V prípade konania pred súdom o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva majú podieloví spoluvlastníci postavenie nerozlučných procesných spoločníkov.

Súdu predchádza pokus o zmier

Súd sa ešte pred samotným začatím konania o návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva pokúsi o zmier medzi účastníkmi, pričom, ak sa mu nepodarí zmier dosiahnuť, postupuje nasledovne:

  • vec rozdelí;
  • prikáže vec jednému alebo viacerým zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu;
  • nariadi predaj veci a rozdelenie výťažku.

Je potrebné tiež dodať, že súd podielové spoluvlastníctvo nezruší, ak existujú dôvody osobitného zreteľa (a ak rozdelenie veci nie je možné), napr. vysoký vek alebo nepriaznivý zdravotný stav odporcu, sociálnu situáciu odporcu či jeho citovú väzbu k veci.

Právnička dáva do pozornosti aj možnosť riešiť celú záležitosť prostredníctvom mediácie, ktorá môže byť rýchlejšia a úspornejšia oproti konaniu pred súdom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Newsletter

Ako na úrodnú záhradu?

My to vieme!

Prihláste sa na odber newslettera a získajte tie najlepšie záhradnícke tipy od odborníkov!

Odoberať novinky
Viac na túto tému: #dom #súd #záhrada #dedič #podieloví spoluvlastníci
Kalendár záhradkára
január február marec
apríl máj jún
júl august september
október november december