Pán profesor, našiel sa priestor na oslavy?
Akurát som sa vrátil domov z gratulačného prijatia na Obecnom úrade v Ivanke pri Dunaji, kde už 11 rokov bývam a od roku 2015 mám čestné občianstvo. Vinšovníci veru chodili, aj hudba mi tu u nás zahrala. Stihol som zájsť aj do Bratislavy, kam ma pozval Slovenský zväz záhradkárov, som čestným predsedom jeho republikového výboru (organizáciu viedol v rokoch 1990 – 2010 – pozn. red.). Medzitým som nakrúcal televíznu Farmársku revue, na piatok sa ohlásil starosta z môjho rodného Horného Hričova…
Projektov a aktivít zjavne stále máte neúrekom, stačí sledovať mediálne výstupy a odborné publikácie i weby, ba dokonca sociálne siete. Tešíte sa v nadchádzajúcej pestovateľskej sezóne na niečo konkrétne?
Na apríl je naplánovaná veľká výstava v Expo Centre v Trenčíne. Hlavným cieľom je propagácia nášho domáceho ovocia, ktoré je oveľa zdravšie ako chemizované dovozové. Konkrétnejšie sa chceme zamerať na dva aspekty: záchranu overených odrôd, ktoré pestovali už naši prarodičia, a prezentáciu nových, odolnejších proti chorobám a škodcom. Nuž a v auguste príde Agrokomplex v Nitre. Dúfajme, že pandemická situácia nám nenaruší zámery.
Stíhate a zvládate sledovať novinky zo svojej sféry?
Čítam odborné články na internete aj literatúru a časopisy, veď do viacerých sám prispievam alebo som v redakčnej rade. Navyše, zachovávam si kontakty s odbornými školami a výskumnými ústavmi. Približne raz za mesiac zájdem do Nitry, kde som od roku 1989 pôsobil a spolupodieľal som sa na vzniku Fakulty krajinného inžinierstva a záhradníctva v rámci terajšej SPU.
A čo by ste odporučili sledovať záhradkárskym nadšencom, aby boli v obraze a lepšie im to rástlo?
Je toho veľa. Azda sa mi darí svojou trochou k tomu prispievať: časopisy, relácie, prípadne – ak sa dá – výstavy, prednášky, inštruktáže.
Záhradkársku osvetu robíte už 62 rokov. Môžete pomenovať krédo, o ktoré ste sa opierali?
Skôr by som z vlastnej skúsenosti povedal, že je dôležité opierať sa o tri piliere: študovať niečo vždy tak, aby som to naozaj ovládal, následne sa venovať tomu, čo v praxi skutočne chcem robiť, a najmä do toho vkladať srdce. Sprevádzalo ma to celý život a priamo v mojom odbore mi pomáhalo, že som sa mu univerzálne venoval až na štyri rôzne spôsoby. Spektrum tvorili výskum, šľachtenie, pestovanie a pedagogická činnosť.
Čisto z pohľadu konzumenta: ktoré ovocie máte najradšej?
Jablká, ale aj slivky, ríbezle. Za neprávom podceňované považujem orechy. Sám ich pestujem a môžem to len odporučiť. Majú výhodne skorý nástup do rodivosti a najmä nám mužom pomáhajú udržiavať si svieži mozog.
Poradili by ste nejaké ovocie vrátane drobného kríčkového začínajúcim pestovateľom, ktorí si ešte príliš neveria?
Okrem spomenutých jabĺk, sliviek a orechov aj hrušky, ringloty, v teplejších oblastiach marhule, z drobných egreše, maliny, černice. Zahrniem sem však aj rakytník s vysokým obsahom vitamínu C, aróniu čiernoplodú, zemolez kamčatský, v severnejších polohách čučoriedky, brusnice.
Ste zástancom pestovania plodín v interiéri či na balkóne, keď mestská adresa nedovoľuje adeptom inak?
Považujem to za ohromnú vec! Na balkóne v kontajneroch to pokojne môžu byť jahody, ríbezle, dokonca aj jablonky na slabo rastúcom podpníku M9 či hrušky na podpníku dula. K tomu okrasné ruže… Balkón sa veru dá využiť na krásu aj úžitok, práve taký by mal byť zámer tejto našej aktivity.
Čítajte aj Vhodné aj na balkón: Ako pestovať mini odrody hrušiek
Spomeniete si, kde a odkedy rastie najstarší ovocný strom alebo stromy, ktoré ste osobne zasadili?
Rodičovská záhrada v Hornom Hričove. Tam sú niektoré stromy možno aj staršie ako ja. Podobný vzťah mám k záhrade vo Svederníku, odkiaľ je moja manželka Eva, ktorá sa celý život venovala zeleninárstvu. Ak si spomínate na niekdajší zložený názov „zelovoc“, my to dodnes zosobňujeme.
Pranostiky vznikali na základe desaťročí pozorovaní prírody. Vy v tomto smere disponujete možnosťou dôkladne porovnávať. Vnímate cez pestovateľskú prizmu klimatické zmeny?
Samozrejme, že sú pozorovateľné. Teplomilnejšie druhy, napríklad marhule, sa v súčasnosti už udržia aj v žilinskom regióne, príkladov by sa našlo mnoho. Tie externé vplyvy však prinášajú aj väčšiu náchylnosť rastlín podliehať chorobám a škodcom. Tematike sa vo svojej knižke Celoročná ochrana záhradných plodín veľmi pekne venuje Juraj Matlák.
