Exotický ker pôvodom zo západnej Číny a Nepálu dorastá na výšku i šírku štyroch metrov, ale dobre znáša orez, priestorovo si ho teda môžete prispôsobiť podľa potrieb a dispozícií. Dekaisnea Fargesova je pestovateľsky nenáročná, v dospelosti bez ujmy vydrží aj dvadsať pod nulou a každého určite zaujme farbou 10 – 15 cm veľkých mechúrových plodov.
U nás ide o raritu
Rýchlo rastúcu solitéru dekaisnea Fargesova (Decaisnea fargesii) z čeľade lardizabalovitých si môžete vypestovať zo semien i priesad. Oboje pri troche snahy zoženiete, hoci v našich končinách ide značnú o raritu. Ak sa vám nechce piplať od úplného začiatku, „hotové“ kontajnerované planty s veľkosťou 20 – 30 centimetrov sa predávajú už za 15 eur, pri vzraste okolo 70 centimetrov je to nad 20 eur. Do ovocného sektora záhrady ich môžete umiestniť v podstate kedykoľvek – azda však radšej s výnimkou treskúcich zím a neúprosných páľav.
Pôdu radšej chudobnejšiu
Vyberte slnečné alebo mierne tienisté stanovište v závetrí a s chudobnejšou priepustnou pôdou. Humóznu ťažšiu zeminu totiž neobľubuje. Eventualitou je veľký črepník situovaný na balkóne či terase, v takom prípade si to však vyžaduje pravidelnejšie krotenie rastu, častejšiu zálievku a intenzívnejšie obohacovanie hnojivom s postupným uvoľňovaním.
Čítajte aj Čvachtá vám to pod gumákmi? Týmto rastlinám neprekáža podmáčanie
Struky zbierame až sýto modré
Voľne vysadená dekaisnea Fargesova ocení podporu organickým hnojivom, respektíve kompostom krátko pred tým, ako začne vyháňať zhluky jemne voňavých žltých až bledozelených zvončekovitých kvietkov visiacich v strapcoch na dlhých stonkách. Býva to v máji s platnosťou do júna. Druhá fáza hnojenia prichádza na jeseň, signálom je prechod takmer metrového pomerne riedkeho protistojného perovitého olistenia do žltej až oranžovej farby. Po odkvitnutí sa tvoria spomenuté vizuálne atraktívne plody v podobe pukavých ľahko poskrúcaných strukov s dužinou a čiernymi semenami (podobne ako melón): z toho v kombinácii s farbou plodového obalu vystalo označenie „prsty mŕtveho muža“. Zbierajte ich až po dosiahnutí sýto modrého tónu. Na konárikoch však pokojne môžu zostať do zimy.
Skracujeme pred zimou či po nej
Mladý kríček či obyvateľ pozemku v chladnejšom regióne prijme na zimné obdobie izoláciu prihrnutím zeminy a zabalením do záhradného rúna. Práve v tomto období – vždy až po opadaní všetkých listov – pristúpte k formovaniu. Tento úkon však môžete odložiť aj na skorú jar. Skracujte za prvým či druhým púčikom.
