Keď umiestnite suchomilnú bylinku vedľa vlhkomilnej, v takom prípade jednej z nich určite strpčíte život a pri snahe o nastolenie neutrality sa zase môže stať, že dokonca obom. Pochopiteľne, každej môžete naservírovať autonómny mikrosvet prostredníctvom črepníka presunuteľného za pár sekúnd. Takýto systém pestovania je však materiálovo, pracovne aj finančne dosť náročný.
Nech sa podporujú, nie ukracujú
Neignorovateľná je aj kompatibilita rastlín bez ohľadu na externé vplyvy. Zatiaľ čo jedna bylinka môže do okolitého prostredia, čím rozumejte najmä pôdu, vylučovať látky presne podľa gusta svojej susedy, pri nesprávnej kombinácii sa budú navzájom ukracovať o živiny, keď obe nešťastnou zhodou okolností preferujú rovnaké. Rozdelenie je prehľadnejšie, praktickejšie a kompaktnejšie, ak máte k dispozícii spomenuté vyvýšené záhony, nie sú však nevyhnutnosťou.
Čítajte aj Posilňovali sa ňou aj gladiátori. Známu superpotravinu si dopestujete za týždeň
Ktorú na slnko a ktorú do bahna?
Medzi bylinky slnečnej a suchej zóny jednoznačne patria stredomorské typy: saturejka záhradná (Satureja hortensis), šalvia lekárska (Salvia officinalis), dúška tymianová (pod zaužívaným názvom materina dúška – Thymus vulgaris) či pažítka čínska (Allium tuberosum). Do tienistejšieho, ale takisto menej zavlažovaného sektora sa žiadajú bazalka pravá (Ocimum basilicum), rasca lúčna (Carum carvi), medovka lekárska (Melissa officinalis), štiavec krvavý (Rumex sanguineus), krvavec menší (Sanguisorba minor) a pamajorán obyčajný, čiže staré dobré oregano (Origanum vulgare). Slnkom saturovanú, no výdatne prevlhčenú oblasť nech obývajú petržlen záhradný (Petroselinum crispum), cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum), trebuľka lesná (Anthriscus sylvestris), borák lekársky (Borago officinalis) a štiav kyslý (Rumex acetosa). Nuž a tienistú plochu so sústavne až bahnistou zeminou vyznávajú napríklad potočnica lekárska (Nasturtium officinale), mätá vodná (Mentha aquatica) či puškvorec obyčajný (Acorus calamus).
Trvalky a letničky radšej oddeľte
Ďalším neprehliadnuteľným kritériom a z neho vyplývajúcou požiadavkou je oddeľovanie letničiek od trvaliek, ak je to z priestorových a prevádzkových dôvodov možné. Jednoročné rastliny totiž majú vysokú spotrebu živín a podnecujú skoršie odchádzanie viacročných spolubývajúcich – príliš spolu neharmonizujú. Práve z dôvodu vysokej spotreby živín je zároveň žiaduce vysádzať letničky vždy do vymenenej, obohatenej alebo aspoň oddýchnutej zeminy.
