Dobrou správou je, že táto cikáda vlastným pôsobením nepredstavuje hrozbu pre vašu úrodu, okrasné kvety alebo dreviny. Ako to však býva, je tu jedno dôležité „ale“. Dospelé 6 – 7 milimetrov veľké jedince peniarky obyčajnej (Philaenus spumarius) z podradu cikád (Auchenorrhyncha) kyjakovým tvarom hlavy a neproporčne veľkými vypuklými očami evokujú absolútne nepríbuzné žaby. Dokonca pri vyrušení podobne odskakujú, ba v tejto disciplíne sú rekordérky. Dosiahnutou výškou 700 milimetrov v porovnaní s rozmermi tela prekonávajú aj blchy. Nečudo, svaly na zadných nohách tvoria vyše desatinu celkovej hmotnosti. Do chôdze ich pritom nezapájajú, pohybujú sa po predných a stredných nohách. Sfarbením krídel sú veľmi variabilné: zelené, hnedé, žlté i čierne.
Čítajte aj Zbavte sa vošiek vďaka mäsožravej rastline. Ale pozor, aby jej nezabehlo
Chránia sa pred predátormi a vyschnutím
O biele hniezdočká na vegetácii, azda najčastejšie na ružiach, sa pričiňujú larvy peniarky. Penu produkujú pri cicaní štiav zo zelených častí rastlín. Biologicky je to sekrét vylučovaný z análneho otvoru, do ktorého ešte z brušného kanálika vyfukujú vzduch, čím vzniká konečný nadýchaný efekt. Penivosť podporuje vosková substancia obsiahnutá v sekréte. Takýmto spôsobom sa chránia pred predátormi aj vyschnutím.
Nepoškodzujú, ale prenášajú choroby
Penovité útvary, z ktorých pri väčšom objeme zvykne kvapkať tekutina, sú v podstate len kozmetickým problémom ľahko odstrániteľným vodou, prípadne štetcom alebo handričkou. Z pestovateľského hľadiska je bizarná pena na listoch, stonkách či vetvičkách len estetickým defektom, žiadnym mechanickým poškodením. Zakročiť však aj tak treba. Ak chcete narušiť kolobeh (jedna samička nakladie okolo 400 vajíčok), odhalené larvy zlikvidujte – najlepšie po spláchnutí do lavóra. Žiada sa to z dôvodu, že peniarky môžu prenášať virózy a fytoplazmózy predstavujúce nebezpečenstvo napríklad pre rajčiny a zemiaky. Ešte väčšou hrozbou sú pre veľkoprodukciu obilnín – pšenice, ovsa, jačmeňa.
