Zelenina nie je vždy prospešná. Kedy by ste nemali jesť špargľu?

Nízkokalorická špargľa lekárska (Asparagus officinalis) bohatá na antioxidanty sa pestuje už 4 000 rokov. Zelený variant je zdraviu prospešnejší. Obsahuje významné množstvo betakaroténu, ale aj vitamíny C a E, respektíve skupiny vitamínu B. Zo stopových prvkov sú to najmä draslík a zinok. Vysokým zastúpením vlákniny pomáha tráveniu. Konzumácia aj vo väčšom množstve všeobecne nemá neblahé účinky, ale radšej by si ju mali odoprieť ľudia s prekyslením organizmu – dnou.

Príprava pôdy už rok pred výsadbou

Stanovište pre zelenú špargľu musí byť slnečné, teplé a chránené pred vetrom. Zásadný rozdiel oproti bielenej verzii spočíva v tom, že si nevyžaduje krytie pred svetlom prostredníctvom násypových „hrobčekov“. Pôda má byť priepustná, kyprá, bohatá na živiny a s pH v rozpätí 5,5 – 6. Pripravovať ju začnite už rok vopred zasadením jednoročných strukovín zadovažujúcich prirodzené hnojenie: fazuľa či sója. Na jeseň potom poobracajte zeminu až na výšku dvoch rýľov, aby ste dopriali pohodlné budúce zázemie rozsiahlym koreňom špargle.

Čítajte aj Nie každá zelenina je najlepšia surová. Kedy vás ružičkový kel ochráni pred rakovinou?

Sadenie má svoje pravidlá

Najneskôr koncom mája vykopte brázdu hlbokú 30 centimetrov s dolnou šírkou 20 centimetrov a hornou aspoň 40 centimetrov. Vzájomná vzdialenosť rastlín v riadku má byť 35 centimetrov. Pri viacerých riadkoch ponechajte medzi nimi rozostup až do jedného metra. Do jamy nasypte 15-centimetrovú vrstvu organického hnojiva alebo kompostu a na ňu tenký komponent z vykopanej a bokom navŕšenej pôvodnej zeminy. Po povrchu porozostierajte korene predpestovanej špargle (komerčné sadenice vo vegetačnom odpočinku nechajte predtým napučať vo vode) a zasypte ich ďalšou vrstvou pôdy.

Nad zem vykukne po druhom lete

V tej chvíli by ste mali byť nad polovicou počiatočnej hĺbky brázdy. Mierne zalejte. Následne už len pravidelne kontrolujte, či sa špargľa ukazuje nad substrátom. Ak áno, prisypte ďalšiu zeminu z rezervy. Napokon dosiahnete zarovnanie jamy a dva roky od výsadby aj voľne pretŕčajúcu prvú úrodu (bielenú treba dolovať z „hrobčeka“). Nezabudnite už po druhom lete poodtŕhať bobule, podporíte tým vitalitu špargle.

Čítajte aj Ako zničiť v zelenine mikróby, ale nie vitamíny: Kaleráb je ukážkový príklad

Zber od apríla do Jána

Pochopiteľne, priebežne treba záhon najmä v lete zalievať, opatrne kypriť a plieť. Na reguláciu vlhkosti aj brzdenie rastlinnej pliagy môžete použiť mulč zo zdravého záhradného odpadu vrátane pokosenej trávy. Počas dospievania špargle pokojne nasaďte do medzier jednoročné rastliny s plytkými koreňmi: napríklad šalát, kaleráb alebo reďkovku. Od polovice apríla presne do magického 24. júna (alebo kým sa vrcholová časť začne vetviť) rezaním ostrým nožom tesne nad zemou zberajte úrodu. Myslite na to, že aj vo vlhkej utierke v chladničke vydrží maximálne 3 – 4 dni. Kýptiky nazývané svätojánske budú za normálnych okolností pokračovať v produkcii vyše desať rokov. Na jeseň odstráňte vňať, odrežte vyschnuté nadzemky a obohaťte pôdu kompostom alebo rohovinou.