Z vtáctva sú priam symbolom ponocovania sovy, o čosi menej sláviky. Trilkujú len samčeky a zväčša s tým začínajú pred polnocou. Spomenutí zástupcovia čeľade sovovitých – plamienka driemavá, skúmavými oranžovými očami, malými operenými sluchovými orgánmi a výskytom na okrajoch lesov charakteristická myšiarka ušatá či dedične jednému prostrediu verný kuvik plačlivý vyznávajúci ovocné stromy a blízkosť pastvín – sa prezentujú najmä húkaním.
Plamienka preferuje stodoly a povaly
V záhradách mimo klasického rurálneho farmárskeho prostredia sú „sovy“ okrem jednorazových výskytov počas loveckých potuliek skôr vzácnosťou. Na dlhodobé sídlenie si totiž zväčša hľadajú husto zarastené extravilány alebo prístupné, chránené a pritom ľudskou činnosťou málo ovplyvňované stavebné priestory. Napríklad od marca do septembra najaktívnejšia plamienka driemavá s bielou „maskou“ v tvare srdca preferuje kostolné veže, nepoužívané stodoly, opomínané povaly. Neproporčne rozmernou okrovou hlavou so svetlými odznakmi typická sova obyčajná je častou obyvateľkou rozľahlejších lesoparkov so skalnatými zákutiami. Pôtik kapcavý zase vyložene dáva prednosť ihličnatým porastom a opusteným útočiskám tesárov čiernych.
Čítajte aj Sieťka, tyčinka alebo sprej? Ako ochrániť rastliny pred obťažujúcim hmyzom
Ropuchy sa prejavujú iba v máji
Medzi klišé o nočnom živote prírody patrí aj kvákanie žiab. Pravdepodobnosť sa logicky zvyšuje so záhradným jazierkom alebo rybníkom – najmä väčším a skôr ponechávaným nadivoko. Pri zriaďovaní predvídavo myslite na tento možný sprievodný úkaz, lebo vašu tolerantnosť si nemusia osvojiť aj susedia. Ropucha sa síce svojím nie vyložene roztomilým bradavičnatým a zablateným zjavom prevažne stretáva s nevôľou až odporom, vyvažuje to však tým, že zvukmi o sebe dáva vedieť iba v máji. Ak ste to doteraz náhodou neovládali, jednoduché rozlíšenie medzi rosničkou (zelená) a skokanom (hnedý) spočíva práve v dominantnej farbe.
Cicavce vnášajú do záhrady chaos
Cicavce vnášajú do nočnej záhrady susediacej s voľnou prírodou skôr chaos, než by osožili. Kuna zvykne nachádzať štrbiny v konštrukciách obydlí, pri ochrane svojho revíru nepríjemne škrieka a jej špecialitou sú prehryznuté lanká v podvozku negarážovaného auta. O hrozbe pre hydinu ani nenačim písať: negustióznym identifikátorom sú odhryznuté hlavy (to taká líška sa „aspoň“ nakŕmi). Prítomnosť diviakov v aglomeráciách je vzhľadom na ich vytláčanie z prirodzeného prostredia čoraz bežnejšia, veď nedávno mali ambíciu navštíviť SND. Sluchom ich rozoznáte podľa supenia a škrípania, záhradu dokatujú rypákmi a kopytami – pozemok treba nepriechodne ohradiť. Nad pomery svojho telíčka funí a lomozí aj ježko, ten je však vítaný hosť.
