Keď už paprade pestujeme, je dobré osvojiť si isté pestovateľské postupy. Napríklad na konci zimy prihrnieme na bázu paprade asi päťcentimetrovú vrstvu listovky alebo dobre vyzretého kompostu. Takéto nastielanie udrží v pôde vlhkosť a papraď bude potom potrebovať zálievku iba v suchom období. Pokiaľ sa papraď príliš rozrástla, na jar trs rozdelíme a oddelené časti trsu zasadíme v záhrade tak, aby mali dosť miesta na rast.
Čo potrebujú na jar
Staré listy papradí neodstraňujeme ani na jeseň, ani v zime, pretože pomáhajú chrániť rastlinu pred mrazom a chladom. Na jar počkáme, kým sa začnú rozvíjať nové listy a až potom tie staré ostriháme. Keď pestujeme paprade ako izbové rastliny, je potrebné vytvárať im vlhké prostredie. Črepníky umiestnime na misky naplnené vlhkými okruhliakmi alebo keramzitom. Pri každej zálievke postriekame listy vlažnou vodou.

Sú takmer nezničiteľné
Paprade nie sú úplne v hľadáčiku pestovateľov, no neprávom. Patria medzi najkrajšie rastliny, ktoré rastú na tienistých stanovištiach v záhrade. Papraď samčia je vynikajúca voľba pre začiatočníkov. Je takmer nezničiteľná, rastie v akejkoľvek pôde a znesie aj tieň a sucho. Pokiaľ si potrpíte na dekoratívne listy, potom je pre vás vhodná papradka s elegantnými striebristosivými listami, ktoré majú okolo žiliek purpurové pásiky. Papradka potrebuje ochranu pred vetrom a dobre nastlanú úrodnú pôdu.
Pozrime sa na ďalšie možnosti
Jednou z najpôsobivejších papradí je rebrovka, ktorej sa darí na vlhkých nevápnitých pôdach v oblastiach, kde nie sú kruté zimy. Nerozvinuté listy sú umiestnené na hrubých oblúkovitých stonkách dosahujúcich výšku až jeden meter. Napokon spomeňme ešte jazyk jelení s trsmi lesklých pásikavých listov. Nemá osobitné nároky na pôdu, ale dobre rastie na vápenci. Odrody skupiny Marginatum majú zaujímavé listy – skučeravené so zvlnenými okrajmi.