Dostatok vlahy však neznamená premáčanie. V ťažkej mokrej pôde a v pôde s vysokým obsahom vápnika sa broskyniam nedarí. Platí to aj o oblastiach s vysokou hladinou spodnej vody. Broskyne patria rozhodne na slnečné miesta. Mladé stromy sadíme na jar, ich umiestnenie závisí od nárokov konkrétnej odrody, či už ide o vzdialenosť, kvalitu pôdy alebo tvaru, do ktorého chceme broskyne pestovať. Tvar stromu volíme zvyčajne podľa veľkosti záhrady. Do malých záhrad sú vhodné tvary s nízkym kmeňom a kotlovitou korunou. Pokiaľ si nie sme istí končnou veľkosťou stromu, odporúčaná univerzálna vzdialenosť sú tri metre.
Čítajte aj Egreš hlási návrat! Odrody bez tŕňov a chorôb vás očaria
Ktoré ďalšie podmienky splniť
Pokiaľ žijete v severnejších oblastiach, pestovania broskýň sa vzdať nemusíte. Ide to aj v nadmorských výškach do 350 či dokonca 500 metrov, no k sadeniu a pestovaniu stromčekov tu už treba pristúpiť uvážlivejšie. Základom je vhodné miesto, ideálne v závetrí pri dome, kde bude strom chránený pred vetrom a chladom. Prihliadať treba aj na nočné teploty, ktoré by nemali klesať pod mínus 24 stupňov. Vo vyšších polohách sadíme broskyne na miesta, kde sa na jar opiera slnko. Je však potrebné ochrániť kmene pred striedaním denných a nočných teplôt, aby nepopraskali kmene. Môžeme ich obložiť kartónom, prípadne natrieť vápenným mliekom. V nadmorskej výške nad 500 metrov by sa ani to najväčšie pestovateľské úsilie už nestretlo s úspechom.
Aj nektarinky sú broskyne
Rozoznávame štyri základné skupiny broskýň. Pravé broskyne majú plstnatú šupku a dužinu, ktorá sa pomerne ľahko oddeľuje od kôstky. Potom sú to tvrdky, ktoré majú takisto plstnatú šupku, ale dužina sa od kôstky oddeľuje len ťažko. Medzi broskyne patria aj obľúbené nektarinky so šupkou bez chĺpkou a oddeliteľnou dužinou. No a napokon rozoznávame broskyne peento s netradičnými plochými plodmi.
