Dobrou správou je, že vaječné škrupiny vo svojej organickej podstate priamo neškodia životnému prostrediu – priam naopak. Tie z vlastnej kuchyne teda môžete bez zdráhania a výčitiek svedomia vyhodiť do bioodpadu alebo na kompost, prípadne nimi prihnojiť. Spotreba vajec v domácnostiach je však zanedbateľná v porovnaní s potravinárskym priemyslom a gastronomickým sektorom. Horšou správou je, že vaječné škrupiny vo veľkom treba bez otáľania zlikvidovať alebo nejakým užitočným spôsobom využiť. Prichytené čiastočky pôvodného obsahu totiž rýchlo podliehajú rozkladu. Pri bezúčelovom skládkovaní predstavuje uvedená masa značnú ekonomickú aj environmentálnu záťaž.
Využiť áno, skládkovať nie
Americká Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) zaradila vaječné škrupiny na 15. miesto na zozname zvyškov z potravinárskej produkcie, ktoré skládkovaním najväčšmi narúšajú životné prostredie. Spoločnosť Just Eggs z anglického Leicestru, ktorá spracuje 1,5 milióna vajec týždenne, vyčíslila svoje ročné náklady na likvidáciu škrupín na 50– tisíc libier. Upcyklácia vaječných škrupín, pochopiteľne, tiež niečo stojí, ale je prívetivá k prírode a prináša aj účtovné plusy. Priam rentovať sa môže pri sofistikovaných „druhých šanciach“ s vysokou pridanou hodnotou – spoločenskou i finančnou. Štúdia kanadskej Univerzity Ottawa ukázala, že za storočnicu počnúc rokom 1920 sa vaječných škrupín týkalo 673 patentov. Približne štyri pätiny z nich (536) vznikli v ostatných dvoch dekádach, teda za poslednú pätinu skúmaného času, a 38 percent (257) v období 2015 – 2020. Pričom z týchto najčerstvejších 257 patentov malo 39 percent (99) biotechnologický charakter.

Užitočné aj pre priemysel
Vaječné škrupiny ako náhrada vápenca nachádzajú uplatnenie v stavebníctve, hutníctve, papierenstve a materiálovom inžinierstve všeobecne. Môžu byť napríklad alternatívou hydroxyapatitu používaného na úpravu vôd znečistených ťažkými kovmi. Okrem toho sú vhodnou zložkou biopalív či komponentom kŕmnych zmesí pre veľkochov úžitkových zvierat. Nuž a v neposlednom rade majú pre svoj vysoký podiel kalcia stúpajúce renomé v stomatológii a ortopédii.
Koľko vápnika potrebujeme
Vzhľadom na to, že vaječné škrupiny sú na 90 percent tvorené vápnikom (obsahujú však aj železo, meď, zinok, jód, mangán, kobalt, fosfor, fluór, stroncium, chróm či molybdén), spomenuté segmenty medicíny vôbec nie sú v tejto súvislosti náhodné. V ľudskom tele sa až 99 percent vápnika viaže práve v kostiach a zuboch. Významnú úlohu pritom má aj pre správnu činnosť srdca, ciev, nervov a svalov, ale i rovnováhu imunitného systému, fungovanie spánkového režimu, zdravie pokožky a vlasov. Odporúčaná denná dávka vápnika je od 800 do 1 200 miligramov v závislosti od veku, anamnézy a zdravotného stavu. Pri nedostatku kalcia organizmus volí cestu menšieho zla a odčerpáva zásoby práve z kostí a zubov. Osteoporóza aj slabnutie chrupu sú teda prejavom akejsi samočinnej záchrannej akcie.

Pri zvýšených nárokoch treba pridať
K zvýšeným nárokom na prísun vápnika vedie najmä tehotenstvo, menopauza a prirodzené ochabovanie spojené s vyšším vekom. Rizikovými faktormi sú však aj nadmerná sedavá činnosť, častá konzumácia alkoholu, kávy a sýtených nápojov či prekyslenie vnútorného prostredia spôsobené nevyváženou stravou: telo neutralizuje kyseliny minerálmi vrátane vápnika. Zároveň sa potreba dôkladného preventívneho „premazávania“ pohybového aparátu, čiže i kĺbov, väzív a šliach, týka aj osôb pravidelne podstupujúcich intenzívnu fyzickú aktivitu.
Doma to radšej neskúšajte
Prášok z vaječných škrupín sa teoreticky dá nadrviť aj v domácich podmienkach. Z viacerých napospol hygienických dôvodov je to však háklivé. Stačí uviesť, že pri továrenskej výrobe výživových doplnkov z vaječných škrupín sa dodržiava a kontroluje plnenie najprísnejších požiadaviek na GMP certifikovanú farmaceutickú produkciu. Rozdiel v kvalite, trvácnosti a bezpečnosti tomu zodpovedá. Azda ešte väčší potenciál pri podpore terapie a rekonvalescencie, ale aj prevencii ťažkostí pohybového aparátu a zároveň v kozmetickom odvetví, vykazujú membrány vaječných škrupín. Vnútorné blanky sú – pri výhradne organickom spracúvaní – v kapsľovej, tabletovanej alebo práškovej forme výdatným zdrojom biologického vegetariánskeho kolagénu, a to v synergii s elastínom, chondroitín sulfátom, glukozamín sulfátom a kyselinou hyalurónovou.