Priaznivcov jednodruhovej výsadby nemá zmysel presviedčať, ale kvitnúca vegetácia málokedy naplno vynikne sama. Vyhnite sa však aj opačnému extrému: nemixujte v jednej zóne viacero veľkokvetých rastlín ako pivonka, okrasný cesnak a mak východný. Hodia sa k nim menej asertívni susedia: kocúrnik, gypsomilka alebo pyštek. Azda jedinú výnimku z predchádzajúceho odporúčania predstavujú monochromatické riešenia v žltej (primerané sorty rudbekie s rebríčkom túžobníkovým), oranžovej (ľaliovka a fakľovka Kniphofia uvaria), ružovej (monarda s echinaceou), červenej (ľalia a georgína) či fialovej (kosatec so spomenutým okrasným cesnakom). V takýchto prípadoch spočíva pútavosť v rôznych tvaroch kvetov a navzájom harmonizujúcich odtieňoch, čo pôsobí usporiadane a zároveň dostatočne pestro.
Čítajte aj Hitparáda trvaliek: ktoré sa k sebe hodia a na čo dávať pozor pri ich kombinovaní
Prenikavé farby na šedom podklade
Ešte prefíkanejšou a pritom vkusnou metódou je spájanie farebne prenikavých kvetov a podkladových strieborných alebo šedých prvkov – zväčša listov. Obľúbenou doplnkovou voľbou sú predovšetkým rôzne kultivary paliny so vzrastom od členkov až po krk. Takúto úlohu však splnia aj santolina, slamienka, neopozeraná perovskia či obligátna levanduľa. Žiaduce kontrasty dosiahnete aj dopĺňaním svetlých alebo pastelových kvetov vzhľadovo dominantnými, a preto v kompozícii do úzadia umiestnenými rastlinami s tmavším olistením. Spoľahlivým akcentom môže byť napríklad metrový konopáč Chocolate (Eupatorium rugosum) s tmavohnedými listami a cnostne bielymi kvetmi vhodnými aj na rez do vázy. Ak potrebujete alternatívu na zváženie, potom je ňou decentne, ale nie fádne bordový dráč Thunbergov (Berberis thunbergii Atropurpurea) formovateľný do podoby podľa ľubovôle.
Čítajte aj Fakľa vydrží aj sucho, kosatec je stále smädný. Po čom túžia trvalky?
Na prázdne miesta veľký kotúč
Naopak, do popredia v zmysle najčastejšieho pohľadu na tento sektor pozemku vytiahnite približne po kolená siahajúce tmavé odrody heucher alebo rozchodníkov: povedzme Purple Emperor či Xenox. Celosezónne ponúkajú kompaktné zhluky sýto fialových listov a ku koncu leta, keď už väčšina spoločníkov v záhone upadá, vyháňajú hojné ružovkasté kvetenstvá. Na opticky príliš prázdnych miestach oprobujte zatiaľ nesprofanovaný úkaz Aconogonon speciosum Johanniswolke s guľovitým až vejárovitým korpusom okolo metra a pol alebo futuristický – vyznením oceľový – kotúč modrastý (Eryngium planum – na ilustračnej fotografii) s výškou zhruba 70 cm. Obzvlášť sa hodia k usilovným pakostom a trochu utiahnutým alchemilkám. Pekne sa však dokážu zhodnúť aj s dekoratívnymi trávami ako smlz či kavyľ.
